Editoriál
Vážení čitatelia Žurnálu, dovoľte mi zaželať vám šťastné sviatky, pokoj, zdravie, spriaznenosť vo vašom okolí a nové sily, ktoré budete potrebovať nielen v ďalšom roku. Aj keď toto nie je príliš vhodná príležitosť, inú už nemáme.
Žurnál sa vám týmto číslom prihovára poslednýkrát. Končí svoje vydávanie a v tejto chvíli zostáva rozlúčiť sa.
Ďakujeme za všetku podporu, priazeň, ktorú sme od vás dostávali od vzniku Žurnálu. Aj za listy, ohlasy, najmä tie posledné, dojímavé reakcie, ktoré ste poslali po zverejnení správy, že končíme. Nebolo v našich silách zmeniť to.
Žurnál bol príliš mladý projekt, aby sa udržal v situácii, ktorá nastala na trhu hlavne tento rok v dôsledku krízy a s ňou súvisiaceho poklesu inzercie. Preto sa vydavateľ rozhodol zastaviť naše vydávanie.
 A je to tu: toto je posledný Žurnál a toto je posledný komentár v ňom. O čom písať? Jedno je isté: najhoršie by bolo roniť teraz krokodílie slzy nad nespravodlivosťou tohto sveta, pre ktorú uhynul ďalší pokus o možno trochu iný než väčšinový pohľad na veci okolo nás. To však neznamená, že naša práca bola márna. |
|
Čítajte ďalej...
|
|
 Čierna komédia z koncentračného tábora je nápad, aký môže mať len JURAJ HERZ. Pretože sám čosi také prežil. „Som už unavený,“ hovorí sedemdesiatpäťročný filmár, no únava opadne, len čo začne rozprávať. S novým hororom T. M. A. prišiel na Medzinárodný filmový festival Bratislava, kde prevzal cenu za umeleckú výnimočnosť vo svetovej kinematografii. Pôvodne to mala byť obyčajná Tma. Skratka vznikla po tom, čo sa ho zo zahraničia pýtali, ako to vyzerá s filmom „Tí Em Ej“. |
|
Čítajte ďalej...
|
|
|
