Navigácia
| Titulka |
| Naj zo Žurnálu |
| Komentár |
| Fotogalérie |
| Archív Žurnál 2009 |
| Archív Žurnál 2008 |
| Archív Žurnál 2007 |
| Servis |
| Archív tém |
| Žurnál v literatúre |
Vyhľadávanie
| Premyslené pasce na spotrebiteľov |
| Streda, 20. február 2008 | |||||
 Aj keď od júla platí zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý zakazuje agresívny a nečestný predaj, na obchodníkov je zatiaľ prikrátky. Prečo je to tak, keď inde v Európe takáto norma ľudí ochránila? Na Slovensku podvádzanie klientov funguje aj pre dôverčivosť ľudí a slabé právomoci obchodnej inšpekcie. Podvody na ľuďoch firmy praktikujú napríklad prostredníctvom letákov v schránkach, v ktorých obchodníci sľubujú „nezabudnuteľný výlet s chutným obedom zadarmo". Je to len spôsob, ako ich vylákať na prezentáciu svojich výrobkov a predať im čo najviac hrncov či prikrývok. Najohrozenejšou skupinou sú dôverčiví dôchodcovia, ktorí možnosť ísť na výlet vnímajú ako príjemné vybočenie zo zabehnutého stereotypu. Až doma zisťujú, že sľubovaný obed zadarmo ich vyšiel v podstate poriadne draho, že minuli kopec peňazí za niečo, čo im je nanič. Žurnál 31/2007 Čachrovanie s lahôdkami Obchodníci oslovujú ľudí aj telefonicky, lákajú ich na výhry či vecné dary. Výsledok je zakaždým rovnaký. Prospech majú oni, a nie kupujúci. Bez zájazdu i peňazí Obeťami však nie sú len dôchodcovia, ale aj ľudia v produktívnom veku. Na tých sa zameriava cestovná kancelária so sídlom v Košiciach a pobočkou v Žiline. Ľudí oslovuje telefonicky pod zámienkou, že pripravuje anketu o dovolenkách. Pod prísľubom výhier ich potom naláka na svoje prezentácie dovolenkovej destinácie na Kanárskych ostrovoch. Tie sa končia dražbou zájazdov. Klienti, ktorí ich zaplatia priamo na prezentácii, získavajú zľavu. Vytriezvenie prichádza až doma, keď začnú čítať zmluvy. Zisťujú, že v cene zájazdu majú len štvorlôžkový, bližšie neurčený apartmán, bez leteniek, letiskových poplatkov, poistenia, stravy. Ak si majú toto všetko doplatiť, zájazd prestáva byť cenovo zaujímavý. Vrátiť ho je však priam nemožné. Z priemernej ceny 30-tisíc korún si totiž cestovná kancelária necháva 28-tisíc ako storno poplatok. Oklamaní klienti sa navzájom kontaktovali prostredníctvom webovej stránky www.dovolenky. com a osobne sa stretli v Košiciach aj v Žiline. Prezentácie opisovali ako veľkolepú šou, počas ktorej sa predávajúci tvárili ako ich najväčší priatelia. Navodzovali dojem, že takáto šanca sa im už nemusí naskytnúť. Na prípadné otázky nebol priestor ani čas. Zhodli sa v tom, že zmluvy podpísali pod tlakom okolností, a najmä ponúkaných okamžitých zliav. Radili sa, ako získať svoje peniaze späť, no zdá sa, že ich šance sú mizivé. SOI: Obráťte sa na súd  Klienti cestovnej kancelárie sa už obrátili na políciu, Slovenskú obchodnú inšpekciu a ďalšie inštitúcie. „Preverovali sme dva podnety. Oba boli odmietnuté, pretože sa nepreukázalo naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu," povedala Jana Balogová, hovorkyňa žilinskej krajskej polície.„Slovenská obchodná inšpekcia nepreveruje dodržiavanie ustanovení Občianskeho zákonníka. Nezasahuje do zmluvných vzťahov a spôsobu vybavenia zmluvných sporov, takisto nerozhoduje o zmluvných podmienkach," konštatovala Danuša Krkošová, hovorkyňa Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie. Pri uplatňovaní nároku na vrátenie peňazí odporučila obrátiť sa na súd. Iba ten môže zmluvu alebo jej časť vyhlásiť za neplatnú a nariadiť vrátenie peňazí. „Slovenská obchodná inšpekcia nepreveruje dodržiavanie ustanovení Občianskeho zákonníka. Nezasahuje do zmluvných vzťahov a spôsobu vybavenia zmluvných sporov, takisto nerozhoduje o zmluvných podmienkach." Inšpekcia činnosť cestovnej kancelárie preveruje. Urobila v nej dve kontroly a nariadila odstrániť zistené nedostatky. Vo veci však ešte právoplatne nerozhodla. Riešila aj ďalšiu cestovnú kanceláriu, so sídlom v Bratislave, s totožným spôsobom podnikania, dokonca s tým istým anglicky hovoriacim konateľom. Tej už v roku 2006 uložila dve pokuty vo výške 160-tisíc korún. Vlani dokonca podala návrh na jej zrušenie, no neuspela. Krkošová vysvetľuje prečo: „Odbor živnostenského podnikania Obvodného úradu Bratislava náš návrh na zrušenie živnostenského oprávnenia zamietol s odôvodnením, že cestovná kancelária sa premenovala na agentúru." A celá naháňačka za nečestným obchodníkom sa môže vrátiť na začiatok. Náš spotrebiteľ je ľahká korisť  Čo sa skrýva za agresívnymi formami predaja a prečo sú takíto obchodníci úspešní, sa pokúša vysvetliť psychologička Božena Doničová: „Obchodníci stavajú na dôverčivosť ľudí. Na údajne výhodnú ponuku niečoho, čo by si inak a za normálnu cenu nemohli dovoliť. Tiež na moment prekvapenia, keď sa treba rozhodnúť - tu a teraz. A v neposlednom rade sa spoliehajú na súperenie pri získaní produktu, ktoré ústi do davovej psychózy." Božena Stašenková, prezidentka Asociácie spotrebiteľských subjektov Slovenska, konštatuje, že spotrebiteľ zatiaľ nie je na agresívne formy predaja pri pravený. „Nevie odolať. Povedať - nie, ja si chcem zmluvu najprv podrobne naštudovať, musím si vás i ponúkané letovisko preveriť." Hovorí, že takéto formy predaja boli už odskúšané vo všetkých západných štátoch Európy. "Len čo Únia prijala smernicu o neférových obchodných praktikách, ktorú si členské štáty osvojili formou zákonov, obchodníci sa začali sťahovať tam, kde ich ešte nepoznajú, teda aj k nám." "Obchodníci stavajú na dôverčivosť ľudí. Na údajne výhodnú ponuku niečoho, čo by si inak a za normálnu cenu nemohli dovoliť. Tiež na moment prekvapenia, keď sa treba rozhodnúť - tu a teraz. A v neposlednom rade sa spoliehajú na súperenie pri získaní produktu, ktoré ústi do davovej psychózy."Nový zákon o ochrane spotrebiteľa platí od júla minulého roka. Obchodník podľa neho nesmie pri získavaní zákazníka klamať, sľubovať mu výhody a výhry. Nabádať ho, aby so sebou priviedol ďalších. Pri uzatváraní obchodnej transakcie ho nesmie ovplyvniť natoľko, aby stratil schopnosť slobodne a rozumne sa rozhodnúť. Obchodníci, proti ktorým je namierený, si z neho zjavne ťažkú hlavu nerobia, a vedia prečo. Slovenská obchodná inšpekcia, ako orgán štátneho dozoru, má len oklieštenú právomoc. Proces preverovania podnetov od spotrebiteľov cez uskutočňovanie kontrol, následné napomínanie a opätovné kontrolovanie, či boli nedostatky odstránené, po prijatie nejakého postihu trvá pridlho. "Len čo Únia prijala smernicu o neférových obchodných praktikách, ktorú si členské štáty osvojili formou zákonov, obchodníci sa začali sťahovať tam, kde ich ešte nepoznajú, teda aj k nám." Rovnako dlho, ak nie ešte dlhšie, rozhodujú aj súdy. A keď začne takýmto obchodníkom prihárať, ešte vždy majú dosť času vytratiť sa. Obchodná praktika je klamlivá, ak: • obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá • akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj keď je táto informácia vecne správna • spôsobuje alebo dokáže spôsobiť, že spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal Obchodná praktika sa považuje za agresívnu, ak: • podstatne zhoršuje slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa • využíva nenáležité ovplyvňovanie, silnejšie postavenie vo vzťahu k spotrebiteľovi vytváraním nátlaku aj bez použitia alebo hrozby fyzickou silou, ktorý významne obmedzuje schopnosť spotrebiteľa urobiť kvalifikované rozhodnutie Niektoré zakázané obchodné praktiky: • Limitované ponuky: „Špeciálna ponuka, iba dnes!" Nepravdivé vyhlásenie, že produkt bude k dispozícii iba veľmi obmedzený čas, s cieľom vyvolať okamžité rozhodnutie a znemožniť spotrebiteľovi kvalifikovane sa rozhodnúť. • Pyramídové schémy. Vytvorenie, prevádzkovanie alebo podporovanie pyramídovej schémy, v ktorej je spotrebiteľovi poskytnutá možnosť získať kompenzáciu za zapojenie ďalších spotrebiteľov. • Klamlivé vytváranie dojmu o bezplatných ponukách: „Slnečné okuliare zdarma!" Označovanie produktu „grátis, zadarmo, bez poplatku", ak spotrebiteľ musí čokoľvek zaplatiť. Netýka sa to len nákladov na doručenie. • Agresívny podomový predaj: „Áno, odídem, po vybavení formalít." Osobné návštevy v domácnosti spotrebiteľa ignorujúce žiadosť spotrebiteľa odísť a nevracať sa, okrem prípadov vymáhania zmluvného záväzku. • Predaj pod nátlakom: „Áno, po papierovačkách môžete odísť." Vytvorenie dojmu, že spotrebiteľ nemôže opustiť priestor skôr, ako sa uzavrie zmluva. • Výhra cien. Vytváranie falošného dojmu, že spotrebiteľ vyhral, alebo po tom, čo niečo urobí, vyhrá, ak je získanie výhry podmieňované akýmikoľvek nákladmi, napríklad na kúpu výrobku. Zdroj: Európska komisia, Smernica o nekalých obchodných praktikách
Písať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia. Powered by AkoComment Tweaked Special Edition v.1.4.6 |
|||||
Komentáre (1)