Vyhľadávanie

Kde sa na Slovensku oplatí žiť?
Streda, 02. apríl 2008
Víťazné Malacky. Foto: Roman BenickýNa prvých priečkach svetového rebríčka miest, ktoré ponúkajú najlepšiu kvalitu života, sa pravidelne objavuje Zürich, Ženeva, Vancouver a neďaleká Viedeň.

Spoločnosť Mercer Consulting's zostavuje tento zoznam na základe tridsiatich deviatich kritérií. Zahŕňa politické, sociálne, ekonomické a environmentálne faktory, ako aj osobnú bezpečnosť, zdravotníctvo, vzdelávanie, dopravu a verejné služby. Týždenník Žurnál sa pokúsil zostaviť podobný rebríček slovenských miest. V ktorom z nich sa oplatí žiť najviac?

Do prvej päťdesiatky rebríčka svetových miest sa zatiaľ neprepracovalo ani jedno mesto z krajín bývalého sovietskeho bloku. Bratislava a Praha sa síce „vyšvihli" medzi 50 najdrahších miest sveta, ale to celkom nekorešponduje s kvalitou života v nich. Obvykle totiž ide ruka v ruke jedno s druhým. Tak je to napríklad v Ženeve, Zürichu i Kodani. Naopak, asi len málokto by si želal žiť v drahom, ale nebezpečnom Bejrúte alebo Lagose.
Súvisiaci článok
Malacky - premiant zo Záhoria

O tom, či sa v meste žije dobre, rozhoduje množstvo vecí. Jeho úpadok a rozvoj závisí predovšetkým od ľudí, ktorí toto prostredie vytvárajú. Vplyv naň majú aj ďalšie faktory: geografická poloha, štruktúra priemyslu, rozvinutosť služieb, ale aj napojenie na infraštruktúru.

Partizánska Ľupča (predtým Nemecká Ľupča), pôvodne najstaršie banícke mesto Liptova, alebo Kláštor pod Znievom s prvým slovenským gymnáziom, sú dnes takmer zabudnuté dedinky. Ich rozvoj sa na konci 19. storočia zastavil. Obišla ich totiž železnica. Podobným spôsobom dnes trpia aj mnohé mestá na východe Slovenska. Ibaže železnicu v 21. storočí nahradili diaľnice.

Metodológia
Nemali sme kapacitu na analýzu kvality života v slovenských mestách, ako to robí Mercer Consulting's, napriek tomu náš prieskum má značnú výpovednú hodnotu. Na zostavenie rebríčka sme vybrali štyri kvantifikovateľné indikátory, na základe ktorých sa jednotlivé okresné mestá na Slovensku porovnávali (do rebríčka nie sú zahrnuté Medzilaborce a Senec, pri ktorých chýbali údaje o zeleni).

Druhá Skalica. Foto: Roamn Benický Dva prieskumy o bezpečnosti a zeleni v mestách urobili redaktori Žurnálu už minulý rok sami. K nim boli pridané dáta Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny o nezamestnanosti a Štatistického úradu o hrubom príjme. Pridaním ďalších premenných by sme získali ešte plastickejší obraz o slovenských mestách. To by si však vyžadovalo oveľa väčšie kapacity: personálne i časové. Nie je však vylúčené, že časom sa o to znova pokúsime.

Porovnávanie porovnateľného
Aby mohol Žurnál zozbierané údaje vyhodnotiť, museli sa prostredníctvom indexácie preratúvať, aby boli porovnateľné. Čo to vlastne znamená?

Maximálna hodnota vo všetkých štyroch kritériách bola stanovená na 100, minimálna na 0. Pri každom posudzovanom kritériu sa vypočítal index, ktorým sa prepočítala uvedená hodnota.

Subindex 1 ZELEŇ sme vypočítali takto: mesto Žilina začalo so separovaným zberom v roku 1991, za to získalo 100 bodov. Druhá v poradí Skalica začala separovať v roku 1992, to sa rovná 94,12 bodu. Takto sa postupuje smerom nadol, pritom posledné, Kysucké Nové Mesto a Sobrance, ktoré začali separovať len minulý rok, získali iba 5,88 bodu. Podobný systém sa použil aj pri prepočte plochy zelene a nákladov na jej údržbu. Výsledná suma sa vydelila tromi, a tak sme dostali definitívny výsledok. Víťazom so skóre 65 bodov sa stalo mesto Skalica.

Bronz patrí Žiline. Foto: archívSubindex 2 NEZAMESTNANOSŤ sme získali jednoduchým prepočtom. Za nulovú nezamestnanosť sme pridelili maximum 100 bodov. Za najvyššiu nezamestnanosť, v tomto prípade sme brali 30 %, je 0. Takto nastavená škála oveľa vernejšie odráža skutočný stav, keďže v žiadnom okrese nie je 100-percentná nezamestnanosť.

Subindex 3 MZDA je takisto veľmi jednoducho prepočítaný: 100 bodov je najvyššia, v tomto prípade bratislavská mzda, a 0 bodov je najnižšia mzda v Bardejove.

Subindex 4 BEZPEČNOSŤ sme získali zo štyroch premenných: z percenta stíhaných policajtov, počtu trestných činov na 1000 obyvateľov, percenta objasnenosti trestných činov a z počtu dopravných nehôd za rok na 1 km ciest. V tomto smere dopadla najhoršie Bratislava a Košice, preto že na relatívne malom území je tu najhustejšia premávka, čo výraznou mierou ovplyvnilo celkový výsledok.

Výsledok je súčtom premenných delené štyrmi. Za bezpečnosť získali najlepšie skóre Spišská Nová Ves a Gelnica, ktoré tvoria jedno policajné riaditeľstvo. Hneď za nimi sa umiestnilo Humenné a Snina. Celkovo je policajných okresov na Slovensku iba 44, čo znamená, že nie v každom okresnom meste sídli aj policajné riaditeľstvo. V mnohých prípadoch spadá pod jedno policajné riaditeľstvo viac civilných okresov. Najhoršie skóre v oblasti bezpečnosti získala Bratislava.

Žiadne prekvapenia

Metropola obsadila štvrté miesto. Foto: Roman BenickýKonečný výsledok sa potom vypočítal ako súčet štyroch subindexov delený štyrmi. Žiadne veľké prekvapenie sa nekonalo. Celkovo najlepším mestom na život v Slovenskej republike sú Malacky, tesne pred Skalicou. Tretie miesto získala Žilina. V tesnom závese za ňou je Bratislava.

Víťazstvo Malaciek a druhé miesto Skalice sú vcelku logické - obidve mestá majú dostatok zelene a sú relatívne malé, čiže je tu vysoká bezpečnosť. Keďže sa nachádzajú blízko Bratislavy, respektíve českých hraníc, sú tu nadpriemerne vysoké mzdy a naopak, nízka nezamestnanosť. Dá sa teda povedať, že ich komparatívnou výhodou je relatívna malosť a dobrá poloha.

Koniec tabuľky tiež nie je žiadnym veľkým prekvapením. Tvoria ho mestá takzvaného „juhovýchodného pásu chudoby", ktorý sa začína Krupinou a pokračuje cez Hont, Novohrad a Gemer smerom na východ.

Rebríček kvality slovenských miest podľa Žurnálu

Rebríček kvality



  Komentáre (2)
Autor Viera Grajciarová, dátum 04-04-2008 10:46
Musím pochváliť žurnalistov za ich námahu a ochotu ukázať Slovenskú realitu. Bolo by dobre, keby niekto napísal aj to, ako už konečne začať spokojne žiť aj v týchto hladových dolinách. Veď je predsa nemožné, aby sme sa všetci presťahovali ku BA, alebo odišli do zahraničia. Ministerstvo práce a soc. vecí - znova vyzýva ľudí, aby sa presťahovali za prácou niekde kde jej dosť. Čo si to dovoľujú? Čo si myslia, že keď dajú ľuďom zopár drobných, že opustia to čo si budovali celý život? Kedy sa skončí toto vyháňanie ľudí z domova? Nech sa presťahujú ľudia z ministerstva a vyskúšajú si na vlastnej koži čo to obnáša. Ľudia v týchto hladových dolinách sú nešťastní a vystresovaní. Stačí sa dobre poobzerať okolo seba. O veľa vyššia je tu aj úmrtnosť, a to len preto, lebo ľudia sú vystresovaní tejto bez útešnej situácie. Nie každý má povahu ako dobrodruh. Nie každý má zdravie a peniaze. A nech mi nikto nehovorí, že sme si sami na chybe. Tento apel zo strany vzdelaných, mocných, sebavedomých, snobských a namyslených ľudí mi ide na nervy a mám pocit, že je to už ubližovanie na zdraví s následkom smrti. Ľudia, ktorí tieto nátlaky podporujú, pretože im je ľúto prispievať na nezamestnaných, ale na rýchlozbohatlíkov si nikto netrúfne a nikto si neutrie ústa o tých čo podvádzajú. Je ľahšie nahádzať všetkých do jedného vreca, prečo by si niekto dal tú námahu a opýtal sa prečo je to tak. Už mi stačilo, čo ma pourážala predchádzajúca vláda a títo „noví“ v tomto urážaní pokračujú. Čo sme handry na topánky, aby si každý do nás kopol a utrel, ako sa mu páči, aké má na to právo? Keď počujem, ako veľmi urážajú ľudí, ktorí sú ochotní pracovať ako otroci, ale nemajú to šťastie v živote je mi s toho do plaču. Áno, nájdu sa aj takí, ktorým možno vyhovuje nič nerobiť a čakať na podporu, ale oveľa viacej je tých, ktorým sa to nepáči a hanbia sa za to, že musia žobrať o peniaze. Pre niekoho to dokonca znamená ako by mal lepru. Sýty hladnému neverí.
Skôr než napíšem o malackách,
Autor Pavol, dátum 06-04-2008 18:21
ešte niečo všeobecne. 
Zdalo by sa, že čím je lepšia životná úroveň, tým by mali byť ľudia spokojnejší, prívetivejší, tolerantnejší voči sebe. Nuž nie je to tak. Všeobecne mám na posudzovanie týchto vlastností niekoľko svojich teórií. Jedna z nich je, že ako sa správajú na cestách, takí sú i v skutočnosti. Keby sa takéto kritérium vyhodnocovalo, tak Bratislava by bola na poslednom mieste. To asi nemusím vysvetľovať prečo. Hustota premávky ich k tomu donútila, ale to nie je len hustota premávky na cestách. Neustále náhlenie je zapríčinené väčšími pracovnými príležitosťami, možnosťami zábavy a všeobecne mimopracovného vyžitia atď. Na druhej strane, keď sa kdesi ďalej na západ od Nitry spýtate na cestu, tak ten dotyčný je ochotný sa s Vami o tom porozprávať. Nechá svoju prácu bokom a je Vám k dispozícii. Prečo. Lebo nemá sa až tak kam ponáhľať. Moji mladí kolegovia, ktorí sa prisťahovali z východu za prácou, tvrdia, že keby sa celý východ presťahoval na západ, všetci by si našli prácu. Ale to je myslené zrejme metaforicky v zmysle, že každú by zobrali aj tú zfluktuovanú. Ešte p. Grajciarovej chcem povedať, že tí prisťahovaní sú čerstvo (vysokoškolsky) vyštudovaní a bez rodín. Inak s ňou súhlasím. 
Teraz k Malackám. Žijem na dedine blízko Malaciek a poznám ich veľmi dobre. V tejto štúdii Malacky vystupujú akoby dobré miesto pre život. No musím, ale upozorniť na niekoľko skutočností. V štúdií sa nevyhodnocovalo kritérium ceny tovarov a služieb. Ľudia, z tohto regiónu čo veľa cestujú po Slovensku hovoria, že v Malackách sú najvyššie ceny. To za prvé. Za druhé. V osemdesiatych rokoch sa prakticky zlikvidovalo historické centrum pre účely bytovej výstavby. Malacky sú v tomto neporovnateľné s Pezinkom alebo Modrou. Pešia zóna neexistuje, urbanizmus je podriadený výstavbou všakovakých rôznorodých prevádzkarní obchodov a služieb. Za tretie o službách. Nuž tu len krátko. Po sedemnástej hodine už nekúpite praktick nič. Ak má byť toto výsledkom trhového princípu, tak potom tento princíp chybný. Skôr je to ale nezáujem majiteľov získavať zákazníkov, lebo majú rozparcelovaný malacký trh so službami. V niektorých obchodoch s nepotravinovým tovarom býva zatvorené od 20. decembra do 7. januára. 
Ešte k Myjave a Skalici. Ak je to tak, ako sa uvádza v štúdii, potom by som dal prednosť týmto dvom mestám, lebo ľudia sú tam úprimnejší. Hlavne na kopaniciach. Tam žijú vlastne v lone prírody v malých komunitách. Viem to, lebo tam chodím. Tam kde chodím ja ani nie je treba zamykať auto pred domom. Avšak domáci zase tvrdia, že u nich je život tvrdý. K lekárovi na úrady do obchodu, všade ďaleko. Miesto ako stvorené pre víkendové pobyty.

Písať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia.
Prihláste sa, alebo sa registrujte.

Powered by AkoComment Tweaked Special Edition v.1.4.6
AkoComment © Copyright 2004 by Arthur Konze - www.mamboportal.com
All right reserved

 
Copyright © 2007 http://www.izurnal.sk