Navigácia
| Titulka |
| Naj zo Žurnálu |
| Komentár |
| Fotogalérie |
| Archív Žurnál 2009 |
| Archív Žurnál 2008 |
| Archív Žurnál 2007 |
| Servis |
| Archív tém |
| Žurnál v literatúre |
Vyhľadávanie
| Téma: Čo robíme pre Zem? |
 Nové:• Ako sa stať znalcom prírody 27.4. • Jadrová energia - záchrana alebo pohroma? 26.4. • Ochrana prírody ako mladícky výstrelok 25.4. • Žeby v tom boli autá naozaj nevinne? 24.4. • Diskusia k téme Modrá planéta. Všetci tu žijeme a drvivá väčšina z nás tu chce žiť aj naďalej. Environmentalisti už ale roky bijú na poplach. Ak nezastavíme znečisťovanie životného prostredia/vyčerpávanie prírodných zdrojov/nekontrolovanú ťažbu dreva/vypúšťanie skleníkových plynov… nebude už Zem tým, čím je teraz. Došlo by k otepľovaniu tak či tak? Je možné, že ide naozaj len o nevyhnutný cyklus zmien a obnovy Zeme? Alebo sú takéto reči len alibizmom tých, čo si chcú udržať moc, bohatstvo a pohodlie? Fakt je, že pohodlie vyhovuje väčšine z nás – teplo v dome, mobil, počítač a televízor stále po ruke, neďaleký hypermarket, kde nájdete všetko, na čo si len spomeniete, auto, ktoré vás odvezie, keď nechodia autobusy… Na druhej strane, je nás mnoho, ktorí už disciplinovane recyklujeme, neodhadzujeme smeti na zem, zhasíname svetlo v miestnosti, kde nikto nie je a uvažujeme o slnečných kolektoroch a veterných elektrárňach. Ale čo keby základná otázka stála takto: Čoho by ste boli ochotní sa vzdať, keby na tom záležalo prežitie desiatej generácie po vás? Že by v tom boli autá naozaj nevinne?  Poľnohospodárske farmy produkujú viac skleníkových plynov ako autá. Tento trochu prekvapujúci záver zverejnila Medzinárodná organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) na základe dlhodobej environmentálnej štúdie. Majitelia štvornohých tátošov sa teda dočkali aspoň akej-takej satisfakcie. Oveľa väčšou hrozbou pre životné prostredie sú totiž - slušne povedané - kravské vetry a finálne produkty ich tráviacej činnosti. Neveríte? Tu sú teda fakty priamo z OSN: Celková plocha, ktorú na našej planéte okupuje dobytok, predstavuje 3.4 miliardy hektárov – to je 26 percent celkovej plochy pozemskej súše bez trvalo zaľadnených území. Alebo inak – plocha, na ktorú by sa zmestilo Rusko s Kanadou a takmer celými USA. Ďalších 471 miliónov hektárov zaberá pôda, na ktorej sa pestujú kŕmne plodiny – zmestila by sa na ňu India s Pakistanom a Afganistanom. Podľa správy FAO sa dobytok a živočíšna výroba podieľa na globálnom otepľovaní 18 percentami – teda väčšmi než doprava (autá, vlaky a lietadlá dohromady). Na celosvetovej produkcii CO2 sa hospodárske zvieratá podieľajú síce len deviatimi percentami, no dobytok má na svedomí 37 percent celosvetových emisií metánu a dokonca až 65 percent oxidu dusného. Z pohľadu globálneho otepľovania sú pritom oxidy dusíka väčším nebezpečenstvom ako oxid uhličitý. Nebuďme však voči kravkám a prasiatkam príliš nespravodliví – do tejto celkovej štatistiky sa ráta aj ľudská činnosť. Napríklad rozširovanie pasienkov na úkor lesov (nepriame zvyšovanie emisií CO2), spálená nafta pre poľnohospodárske vozidlá a stroje a aj dusičnany vo forme umelých hnojív pre kŕmne plodiny. A okrem toho – všetky tieto obrovské stáda napokon aj tak skončia ako stejky, rezne, kebaby či guľáše. A samozrejme, musia zabezpečiť aj mlieko, syry či jogurty. Spotreba mäsa a mliečnych výrobkov sa zvyšuje úmerne s nárastom svetovej populácie. Podľa odhadov OSN stúpne svetová produkcia mäsa z 229 miliónov ton (1999/2000) na vyše 460 miliónov ton v roku 2050. Riešiť tento problém preto nebude vôbec jednoduché. Celkovo je do živočíšnej produkcie zapojených 1.3 miliardy ľudí, teda asi každý piaty obyvateľ našej planéty. Mäso a mlieko sa starajú o tretinu našej dennej spotreby proteínov. A výrazne by uľahčili život takmer miliarde ľudí trpiacich na podvýživu. Reálnym riešením by podľa expertov OSN mohla byť zmena výživy a potravinového plánu zvierat. Zmenou jedálneho lístka by sa dalo znížiť kvasenie v žalúdkoch dobytka a z toho vznikajúce metánové emisie. Zmeniť by sa však malo aj správanie „dvojnohých mäsožravcov“, najmä tých z bohatších krajín. Mnohí z nás berú dostatok (či skôr nadbytok) potravín ako samozrejmosť a neraz nimi trestuhodne plytvajú. (Zdroj: FAO: environmentálna štúdia Livestock´s long shadow, november 2006) Ochrana prírody ako mladícky výstrelok Najväčším nebezpečenstvom pre prírodu sú ekológovia – povedal raz istý zenový majster. Nechcel tým naznačiť, že funkcia environmentalistov a ekológov je zbytočná, iba ponúknuť na vec aj trochu iný pohľad. Cestou malého zenového šoku. Ak by sme jeho výrok zobrali doslovne, tiež by mal čosi do seba, najmä ak sa sústredíme na najviditeľnejšiu skupinu ochrancov prírody – aktivistov. Človek pri sledovaní ich odhodlaných činov a slov má pocit, že príroda je v koncoch a bez človeka zahynie. Vzápätí však ten istý človek prejde zopár horských hrebeňov, alebo si posedí na opustenej pláži pri morskom príboji a zistí, že príroda je na tom celkom fajn a ak by aj nebola, poradí si. Aktivisti sa po takomto precitnutí dostanú do tej časti mysle, ktorá má na starosti negatívne emócie, alebo zbytočné činy a s nimi sa tam zväzie aj ochrana prírody. V každom prípade, pod prívalom vedeckých informácií o otepľovaní, znečistení a podobne, sa takmer nedá pochybovať o tom, že so životným prostredím nie je všetko v poriadku a zaslúži si viac rešpektu. Nie kvôli ochrane prírody samotnej, ale pre ochranu človeka. Možno tak to myslia ak tí aktivisti, akurát to nevedia povedať. Ak chce mať človek prehľad o tom, ako fungujú aktivity pri ochrane prírody v zahraničí, môže si pre začiatok pozrieť fotky z environmentálnych projektov na internete. Objavujú sa tam, na počudovanie, často ľudia nad 40 rokov, dokonca aj starší. Ľudia, ktorí k prírode (v zmysle životného priestoru človeka) majú vzťah, ju nepotrebujú chrániť, skôr rešpektovať. Aktivity smerujúce k ochrane prírody sú potom o učení tohto rešpektu. Na Slovensku (hoci nájdu sa aj iné miesta sveta), sú ľudia v tomto ľahostajnejší. Radi sa pochvália Tatrami, Oravou, či Čergovom, no len málo jednotlivcov je ochotných prispieť k šíreniu rešpektu, ktorý si príroda zaslúži. A tak sa ochrana dostáva do rúk výrastkov, hľadajúcich si miesto na tomto svete a v tejto spoločnosti. Mladíkov, ktorí nevedia argumentovať, nevidia veci v širších súvislostiach, nemajú trpezlivosť vydržať roky. Tí vytrvalejší nájdu uplatnenie v ochranárskych organizáciách, kde väčšinu času budú venovať činnostiam smerujúcim k získaniu peňazí pre vlastné projekty. Marketing a biznis ich dostane. Vnútorne ale zostanú prevedčení, že ich ciele sú ušľachtilejšie. Podobne ako iní ľudia z marketingu a biznisu, idúci za svojimi ušľachtilými cieľmi. Jadrová energia – záchrana alebo pohroma?  Stala sa vďačnou témou debát – nielen odborníkov, ale aj politikov a laikov. V schopnosti rozdeliť národ na protichodné tábory môže smelo konkurovať témam ako trest smrti, právo na interrupciu či legalizácia marihuany. Rozdielny prístup k jadrovej energii sa dá demonštrovať aj na krajinách EÚ. V rámci jedného ekonomického (možno raz aj politického) celku nachádzame členov, ktorí jadrovú energiu odmietajú nielen doma, ale protestujú aj proti projektom v susedných štátoch. Na druhej strane máme v EÚ krajiny, ktoré jadro využívajú už niekoľko desaťročí a mienia v tom pokračovať. Skúsme si teda zhrnúť argumenty oboch strán: ZA
Jadrová energia neprodukuje ani popolček, ktorý obsahuje zdraviu škodlivé kadmium, olovo a iné ťažké kovy. Spaľovanie uhlia uvoľňuje aj rádioaktívne látky – je ich dokonca viac než v modernejších jadrových elektrárňach. Udržateľnosť Zásoby fosílnych palív sa zmenšujú. Spotreboval sa už napríklad takmer všetok pozemský antracit. Odhady vedcov v otázke spotrebovania súčasných zdrojov fosílnych palív sa rôznia – podľa pesimistov sa minú do 50 rokov, optimisti hovoria o niekoľkých stovkách rokov. Zásoby uránu a ďalších jadrových palív by mali aj podľa najkonzervatívnejších odhadov vydržať omnoho dlhšie. Rádioaktívne palivo je navyše rozložené zhruba rovnomerne po celej planéte, takže energetická politika krajiny nebude až natoľko závisieť od medzinárodno-politických vzťahov (ako je to napríklad v prípade ropy a zemného plynu). Efektivita Ako sa stať znalcom prírody Prírodné národy majú v mnohých veciach jasnejšie, ako my. Žijú v prírode, vedia, ako funguje a čo majú robiť, aby fungovala aj naďalej a zároveň sa oni mali lepšie. Ľudia, pre ktorých je príroda hustejšie zarastený mestský park, prípadne, ktorí si raz za čas vyjdu na víkendovú túru do hôr, majú na ňu iný pohľad. Poväčšine tiež „vedia“, ako funguje a čo potrebuje - názory sa odvíjajú od toho, k akému politickému spektru človek patrí, čím sa živí, alebo na čom môže zbohatnúť. Názory „odprírodnených“ ľudí by mohli formovať vedci. Ekológovia, ktorí skúmajú vzťahy v prírode (nie, ekológ nie je aktivista pripútaný k stromu), prípadne iní odborníci v biologických a prírodných vedách. Nedeje sa tak. Aj informácie, ktoré veda dáva do sveta, závisia od toho, k akému politickému spektru človek patrí, čím sa živí, alebo na čom môže zarobiť... Podľa poľského premiéra „ekológia nemôže byť zbraňou proti rozvoju“. Uviedol to minulý týždeň, keď sa Brusel postavil proti plánom zničiť časť mokradí na úkor novej diaľnice. Pri najnovšom spore v Tatrách majú podobnú hodnotu aj vyjadrenia našich predstaviteľov rezortov, ktoré majú čosi dočinenia s prírodou. Aj im dala funkcia zázračnú schopnosť rozumieť prírode a aj pre nich sú ekológovia a aktivisti to isté a ekológia je brzdou v rozvoji. Ešte jeden príklad zo zahraničia. Keď začiatkom apríla OSN schvaľovala dokument o tom, ako globálne otepľovanie postihne Zem, do záverečného textu sa nedostali niektoré pasáže, ktoré tam vedci pôvodne dali. Niektoré sa nepáčili vláde USA, ďalšie zasa Číne a Rusku. Dokument pod hlavičkou OSN, ktoré média citovali s odvolaním sa na renomovaných vedcov, ktorí na ňom pracovali, bol skôr výsledkom politických dohôd než vedeckých metód. Znalcami prírody sa opäť stali ľudia, ktorí na to majú... Znalosti? Skúsenosti? Funkciu. Na to, aby človek dnes poznal prírodu a zložité súvislosti v nej, netreba študovať, alebo žiť v divočine. Stačí byť volený alebo výrečný. My počúvame takýchto ľudí a Inuiti patriaci k prírodným národom sa sťažujú, že nemajú dostatok snehu na stavanie iglu. (O nedostatku snehu v oblastiach obývaných Inuitmi informovala agentúra Reuters).
Písať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia. Powered by AkoComment Tweaked Special Edition v.1.4.6 |
||||||||||||||||||||||||||
Komentáre (2)