Navigácia
| Titulka |
| Naj zo Žurnálu |
| Komentár |
| Fotogalérie |
| Archív Žurnál 2009 |
| Archív Žurnál 2008 |
| Archív Žurnál 2007 |
| Servis |
| Archív tém |
| Žurnál v literatúre |
Vyhľadávanie
| Ktorá nemocnica je najlepšia? |
| Autor: Ingrid Drozdíková | ||||
| Streda, 02. máj 2007 | ||||
 Je vôbec možné nemocnice porovnať? Týždenník Žurnál sa o to pokúsil. Vytvoril vlastný rebríček podľa ich kvality. Takýto zoznam ešte nebol publikovaný. Pri zostavovaní rebríčka vychádzal Žurnál zo šiestich kritérií. Nemocníc sa pýtal na to, ako dlho sa u nich čaká na operáciu žlčníka, na počet chorých, ktorí sa prišli do nemocnice liečiť z iného kraja, a počet operovaných. Ďalším ukazovateľom bol počet pacientov, ktorí v minulom roku umreli. Nemocnice sa posudzovali aj podľa toho, či majú webové stránky a či zverejňujú dotazník spokojnosti pacientov. Z oslovených 73 všeobecných a fakultných nemocníc odpovedalo 46. Väčšina z tých, ktoré tak neurobili, najprv sľubovala, že údaje dodá. Nakoniec neodpovedali, medzi nimi je aj najväčšia nemocnica – bratislavská fakultná, hoci to bolo jej povinnosťou. Ostatným nemocniciam, ktoré údaje neposkytli, to zákon neukladá. Preto rebríček nie je úplný. Z informácií, ktoré sa Žurnálu podarilo získať, sa najlepšie umiestnila Levoča, posledná skončila nemocnica vo Veľkom Krtíši. V prvej polovici rebríčka je šesť nemocníc, o ktorých nedávno ministerstvo zdravotníctva uvažovalo, že ich zruší. Naše hodnotenie ukázalo, že si nevedú tak zle, aby museli byť zrušené. Riaditeľ levočskej nemocnice Marián Papcun bol výsledkom „príjemne prekvapený.“ Vysvetlil, že nemocnica sa nestala úspešnou zo dňa na deň. Pracovala na tom posledných desať rokov. Znížila počet lôžok, zredukovala personál. „Je tu silné zdravotnícke povedomie a tradícia. Nemocnica funguje od roku 1900,“ povedal. Nemocnica má 11 lôžkových oddelení, jednodňovú chirurgiu, denné stacionáre, lekáreň, záchrannú zdravotnú službu. Hospodárenie nemocnice vylepšuje výroba a predaj tepla, prenájom priestorov. Podľa M. Papcuna je však rozhodujúca chuť ľudí obstáť v konkurenčnom prostredí, poskytovať kvalitné služby a ľudský prístup zdravotníkov k pacientom. Riaditeľ nemocnice vo Veľkom Krtíši Martin Vachula nechcel komentovať umiestnenie nemocnice na konci poradia. „Je to váš rebríček,“ podotkol. Porovnávanie je v zahraničí bežné Porovnávanie nemocníc podľa kvality sa bežne robí v zahraničí. Rebríček pomáha pacientom pri výbere zariadenia a tiež podporuje súťaž medzi nemocnicami. U nás sa nemocnice porovnávaniu bránia, tvrdia, že porovnateľné sú iba oddelenia a nie celé zariadenia. Ľudia sa tak o „dobrej nemocnici“ dozvedajú od známych a príbuzných, ktorí už majú isté skúsenosti. V susednom Česku nemocnice bežne informujú o kvalite na svojich weboch. Niektoré naše nemajú ani internetové stránky. Prezident asociácie nemocníc Marián Petko len skonštatoval, že je to smutné. Tvrdí však, že trend „otvárania sa nemocníc voči pacientom“ sa začal. „Niektoré už zverejňujú výročné správy, kde sa dajú nájsť údaje o kvalite,“ dodal.  Pre rezort zdravotníctva je typické, že sa riadi normami a „čo nie je zákonná norma, tak to sa nerealizuje“, vysvetlil nečinnosť nemocníc M. Petko. Podľa neho po reforme zariadenia nemajú čas na normálnu činnosť, majú finančné, personálne problémy a každý deň bojujú o existenciu, a preto informovanie o kvalite zostáva na poslednom mieste. Dopyt po kvalite Dopyt po kvalitnejších nemocniciach u nás reálne existuje. Podľa tohtoročného prieskumu asociácie na ochranu práv pacientov asi 66,8 percenta obyvateľov je ochotných za kvalitnejšou nemocnicou cestovať aj ďalej. Rebríčky ich kvality by mohli zverejňovať aj zdravotné poisťovne, Vyhovárajú sa však, že im chýba jednotná metodika. Tú malo pripraviť ministerstvo zdravotníctva, ale nestíha. Podľa hovorkyne rezortu Silvie Balázsikovej preto, lebo všetky nedostatky reformy bývalej vlády sa nedajú odstrániť naraz. Kritériá by mali byť hotové v máji. Ministerstvu by neprekážalo, ak by poisťovne z vlastnej iniciatívy zverejnili svoje hodnotenia aj s kritériami, podľa ktorých ich vypracovali. Poisťovňa Dôvera však na takýto krok nevidí dôvod. Podľa poisťovne Apollo ich štatistické údaje vzhľadom na malé čísla nemajú výpovednú hodnotu. Rebríčky kvality druhý rok zverejňuje len Všeobecná zdravotná poisťovňa. Nemocnice porovnáva podľa oddelení a vyhodnocuje aj spokojnosť pacientov. Kritériá 1.Čakacia lehota na operáciu žlčníka laparoskopicky (v dňoch) V tomto kritériu sme zisťovali, či nemocnice operujú žlčník modernejšou metódou, laparoskopicky, (okrem Šiah ju robia všade) a tiež ako dlho treba na ňu čakať. Dlhá čakacia lehota znamená nižší komfort pre pacienta. 2.Počet pacientov z iných krajov – migrácia (v %) Migrácia pacientov sa udáva ako pomer počtu pacientov, ktorí do nemocnice prišli z iného samosprávneho kraja, než v akom sídli nemocnica, k celkovému počtu hospitalizovaných pacientov. Toto číslo ukáže, či sú do nemocnice ochotní pricestovať pacienti aj z väčšej diaľky. Tento údaj Žurnálu neposkytlo 11 nemocníc s tým, že ho nesledujú alebo ich nezaujíma. Nemocnice podľa výkonného riaditeľa združenia zdravotných poisťovní Eduarda Kováča tieto informácie majú. Musia ich totiž nahlasovať národnému centru zdravotníckych informácií. 3.Počet operovaných (v %) Počet operovaných sa udáva ako pomer operovaných k počtu hospitalizovaných pacientov. Čím má nemocnica vyššie percento operovanosti, tým je personál skúsenejší a zvyšuje sa aj bezpečnosť liečby pacientov. Toto číslo môže byť ovplyvnené skladbou oddelení. 4.Úmrtnosť (v %). Úmrtnosť sa udáva v percentách ako pomer počtu pacientov, ktorí umreli, k počtu hospitalizovaných pacientov. Je to citlivý údaj, ktorý sám osebe nehovorí, či je nemocnica kvalitná alebo nie. V zdravotníckych zariadeniach, ktoré majú paliatívne a geriatrické oddelenia, je vyššia. Všeobecne platí, čím vyšší typ nemocnice, tým vyššia úmrtnosť. Aj napriek citlivosti tento údaj patrí medzi hodnotiace kritériá. Väčšiu pozornosť si zasluhuje úmrtnosť nad 5% z celkového počtu hospitalizovaných. V rebríčku takúto hodnotu nedosiahla ani jedna nemocnica. Nemocnica vo Zvolene úmrtnosť vôbec neposkytla. Podľa riaditeľa ekonomického úseku Petra Jančata preto, lebo majú oddelenia ako geriatriu, OAIM, rozsiahlu záchranku a nechce, aby toto číslo bolo vytrhnuté z kontextu. 5. Web Webová stránka nemocnice by mala byť dnes samozrejmosťou. Zo 46 nemocníc ho má 34. Nemocnica v Modre argumentovala tým, že webová stránka je vlastne zbytočná, keďže internet používa len 20 až 30 percent obyvateľstva. E. Kováč si myslí, že takáto reakcia len dokazuje nezáujem o rozvíjanie služieb, získavanie klientely a transparentnosť. 6. Dotazníky spokojnosti Nemocnice už niekoľko rokov vedú dotazníky, v ktorých zisťujú spokojnosť pacientov. Nezverejňujú ich. Podľa nášho prieskumu tieto dotazníky zverejňuje len 9 nemocníc. Kritériá č. 2, 3 a 4 sme prebrali od zdravotných poisťovní. Kritériá č. 1, 5 a 6 pridal Žurnál.  Pozri kompletný rebríček Do rebríčka neboli zaradené nemocnice v Modre, Hlohovci a Novom Meste nad Váhom, pretože nemajú chirurgické odbory. Každé kritérium sa vyhodnocovalo samostatne, na záver sa zrátali body. Za web a zverejňovanie dotazníka dostala nemocnica po jednom bode. Ak nemocnica údaj neposkytla, bola posunutá na koniec poradia. Pri nemocniciach, ktoré uviedli čakaciu lehotu na operáciu žlčníka časovým rozpätím, sme vypočítali priemernú hodnotu. Maximálny počet bodov bol 186. Oslovených bolo 73 nemocníc, všeobecných a fakultných. Nechceli sa zapojiť Spokojní pacienti
V izbe ležia traja, skôr je stavaná pre dvoch. ,,Postele sú také staré, že si hádam pamätajú aj Máriu Teréziu. Roleta je pokazená, tak sme si na oblok dali igelitové vrecia, aby nám dnu nešlo slnko. Nemôžeme chodiť po slnku, lebo nás ožarujú,“ konštatuje Emil Kubinec z Utekáča. Starostlivosť si pochvaľuje aj Vladimíra Kamenská zo Zvolena. Podľa nej ľudia do banskobystrickej nemocnice chodia kvôli kvalitným lekárom a odborníkom. V žilinskej nemocnici sú ešte aj dnes na chodbách staré vozíky s odpadávajúcimi kolieskami s nápisom ÚNZ – Ústav národného zdravia. Nemocnica oddelenia postupne rekonštruuje. Monika Mlynárová bola päť dní hospitalizovaná na infekčnom oddelení žilinskej nemocnice. „Neskutočne tam niečo trepalo a búchalo v potrubí, dňom i nocou, nedalo sa tam spať. Keďže nešlo o nejakú naliehavú haváriu, neopravili to po celý čas, čo som tam bola,“ povedala. Okrem tohto inú negatívnu skúsenosť nemala: „S čím som bola jednoznačne spokojná – to bol personál. Boli tam veľmi milé sestričky, doktorka s primárom takisto.“ Osemnásťročný Martin Person ležal na detskom oddelení: „Pripadalo mi čudné byť medzi malými deťmi. Nudili sa oni a nudil som sa aj ja. Tak sme na seba vyplazovali jazyky,“ zasmial sa. V nemocnici strávil týždeň. „Mal som zápal pľúc. Sestričky aj doktorky boli v pohode a čo je hlavné, dali ma rýchlo dokopy,“ pokračoval. Monika Uhríková bolo hospitalizovaná na krčnom oddelení. „Skoro mi dali omylom inú infúziu,“ povedala. Menej bola spokojná so stravou a s tým, že na jednej izbe ich ležalo až šesť. Vyhovovalo jej, že ju rodina mohla prísť kedykoľvek navštíviť a ona sa mohla kedykoľvek poprechádzať vonku. „Sestričky aj doktorky boli milé. Keď som pýtala niečo proti bolesti, dali mi to bez problémov. Môj celkový dojem? Bola som spokojná,“ dodala M. Uhríková.
Písať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia. Powered by AkoComment Tweaked Special Edition v.1.4.6 |
||||
Pacienti posudzujú nemocnice podľa prístupu personálu, stravy a interiéru nemocnice. V banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici nedostatky vybavenia podľa pacientov nahrádzajú lekári a sestry ústretovým prístupom. 
Pridať komentár