Rozhovory Tiny Čornej

Vyhľadávanie

Katolíci verzus evanjelici
Autor: Ingrid Drozdíková   
Streda, 15. apríl 2009
Búrka nad krížom. Foto: ProfimediaVzťahy medzi evanjelikmi a katolíkmi sú opäť napäté na prasknutie. Môže za to kniha ľudáckeho historika Konštantína Čulena, plná útokov na evanjelikov, ktorú vydala Matica slovenská. Podstata sporu nie je však ani tak v knihe ako v tom, že katolícki funkcionári sa doteraz nevyrovnali so slovenským štátom, rovnako ako naše politické špičky. Propagácia Tisovho režimu sa stupňuje práve za tejto vlády. S tichou podporou katolíkov.

Zásadný spor medzi slovenskými evanjelikmi a katolíkmi je o tom, či legitimizovať vojnový slovenský štát z rokov 1939 - 1945 a zľahčovať zodpovednosť prezidenta Jozefa Tisa za deportácie židov. Evanjelici sú zásadne proti legitimizácii, kým katolíci sa snažia o opak.

„Spor medzi evanjelikmi a katolíkmi existuje od počiatkov slovenského nacionalizmu v 19. storočí a oživuje sa v pravidelných intervaloch, podľa toho, ako to politikom vyhovuje," hovorí sociálny antropológ Juraj Buzalka. Tomu, že dnes opäť ožíva snaha o glorifikovanie vojnového slovenského štátu, sa podľa neho nemôžeme diviť.

„Vo vláde je nacionalistická strana, ktorú najmä v 90. rokoch nadpriemerne volili v katolíckych oblastiach Slovenska. Táto strana sa ani nie tak programom ako populisticko-pragmaticky, prostredníctvom otvárania niektorých tém nepriamo hlási k tomuto štátu alebo aspoň k jeho ideovým východiskám. Nemôžeme sa preto čudovať, že vydanie pamätí ľudáckeho emigranta Konštantína Čulena rozjatrilo starý konfesionálny spor medzi slovenskými evanjelikmi a katolíkmi."
Žurnál 8/2009
Diskriminovaní ateisti?

Generálny biskup evanjelickej cirkvi Miloš Klátik pre knihu začiatkom marca obišiel Slovenskú televíziu, Slovenský rozhlas, TASR a televíziu TA3. Protestoval proti reklame na knihu, ktorá predstavuje evanjelikov ako krvilačných zradcov, a zároveň bojoval o priestor pre evanjelickú cirkev v médiách, ktorý sa podľa neho zužuje.

„Spor medzi evanjelikmi a katolíkmi existuje od počiatkov slovenského nacionalizmu v 19. storočí a oživuje sa v pravidelných intervaloch, podľa toho, ako to politikom vyhovuje."

sociálny antropológ Juraj Buzalka


Prvá prehra pri Hlinkovi
Evanjelici v súčasnosti ťahajú za kratší koniec. Nielenže ide o menšiu cirkev, ale klesá aj ich zastúpenie medzi politickými elitami.

Jeden boj s politikmi už prehrali na jeseň 2007, keď parlament schválil zákon o zásluhách Andreja Hlinku. Vtedy sa evanjelická cirkev postavila proti zákonu, ktorý navrhla SNS. Hlinka totiž pourážal evanjelikov označeniami ako vred na tele či kliatba slovenského národa. Aj napriek nesúhlasu evanjelikov, a dokonca aj odporu verejnej mienky, zákon prešiel. Opozícia, až na SMK, hlasovala zhodne s koalíciou.

Normu podporili strany, ktoré sa hlásia ku kresťanskej katolíckej tradícii. Jednomyseľne za zákon hlasovali SNS a KDH, drvivá väčšina HZDS aj Smeru. V klube SDKÚ sa našlo šesť ľudí, ktorí boli proti. SMK svoj odmietavý postoj odôvodnila tým, že Hlinka bol rozporuplnou osobnosťou. Aj toto hlasovanie ukázalo, aká je skutočná, teda takmer mizivá, podpora evanjelickej cirkvi v parlamente.

Záujem o názory a postoje evanjelikov neprejavuje ani najsilnejší ľavicový Smer. Pre jej šéfa Roberta Fica, inak rodáka z jedného z kedysi „najľudáckejších" regiónov Slovenska, hornej Nitry, sú príslušníci tejto konfesie zrejme nezaujímaví. Hoci práve v oblastiach s nadštandardným zastúpením evanjelikov získavala väčšiu podporu bývalá SDĽ.

Premiér síce nemá problém ísť do Banskej Bystrice na oslavy výročia SNP, ktoré evanjelici vnímajú pozitívne, a teda úplne inak ako katolíci, ale „rovnako nemá nič proti rôznym snahám Matice slovenskej a Slovenskej národnej strany o rehabilitáciu istého typu ľudácko-nacionalistickej ideológie", hovorí Buzalka.

„Či už prípravou nových ,národných´ učebníc dejepisu, alebo patetickým zákonom na chválu sociálno-konzervatívneho katolíckeho kňaza Andreja Hlinku. V supermarkete dejín Fico nakupuje veľmi pragmaticky, podobá sa v tom Mečiarovi v najlepších rokoch." Týmto balansovaním len podporuje neoľudácke sily, ktoré sú aj v Matici.

Nebezpečné mlčanie biskupov
Biskup evanjelickej cirkvi na Slovensku Miloš KlátikV kritike Čulenovej knihy zostala evanjelická cirkev osamotená. Katolícki biskupi sa rozhodli mlčať a „umyli si ruky". „Z nášho pohľadu by bolo dobré, keby sa Konferencia biskupov Slovenska (KBS) k tejto knihe vyjadrila," hodnotí evanjelický generálny biskup Miloš Klátik. Andrej Imrich z KBS vysvetľuje mlčanie katolíckych pohlavárov tým, že keďže knihu vydala Matica slovenská, „kritika knihy sa dotýka autora a vydavateľa". A to je Andrej Imrich predsedom Rady pre ekumenizmus KBS.

Evanjelický emeritný biskup Ján Midriak hovorí, že to bolo vždy tak. Čo sa netýkalo katolíckej cirkvi, k tomu sa KBS nevyjadrovala. „Ak neprotestujú proti takýmto prejavom netolerancie, tak ju kryjú. Takéto konanie nevyhnutne vedie k poklesu ich morálnej autority," hodnotí mlčanie katolíckych biskupov v prípade knihy sociológ Ján Bunčák.

Na Slovensku sa dlhodobo rozvíja určitý typ ospravedlňovania zločinov hitlerizmu, ktoré sa stalo agendou niektorých politických strán. Vydanie tejto publikácie podľa Bunčáka patrí do tejto línie.

„Spochybňovanie má jednoznačnú tendenciu. Zo začiatku to bolo rozprávanie o tom, že slovenský štát nebol až taký zlý, pretože sa v ňom žilo lepšie ako predtým. Úľava, ktorú Tiso priniesol Slovákom ,však bola vykúpená akceptovaním všeobecného zla, ktoré obsahuje hitlerizmus.

Lepšie pomery na Slovensku existovali za cenu jeho morálneho zlyhania, v kresťanskej rétorike by sme povedali, že to bolo za cenu služby antikristovi. Lenže kresťan nemôže nájsť žiaden dôvod, ktorý by ospravedlňoval jeho spojenie s antikristom. A teraz sa okolo tohto rozsiahlo mudruje a manipuluje s úvahami, že slovenský štát azda ani nebol celkom zlý."

Jeden boj s politikmi prehrali evanjelici už na jeseň 2007, keď parlament schválil zákon o zásluhách Andreja Hlinku. Vtedy sa evanjelická cirkev postavila proti zákonu, ktorý navrhla SNS. Hlinka totiž pourážal evanjelikov označeniami ako vred na tele či kliatba slovenského národa.

Bunčák dodáva, že po ospravedlňovaní slovenského štátu príde na rad ďalší krok, a to zľahčovanie hitlerizmu všeobecne. „A to je veľmi nebezpečné nielen pre spoločnosť, ale aj pre katolícku cirkev, ktorá režim slovenského štátu a jeho predstaviteľov neodsúdila, hoci pre katolícku cirkev znamenajú tragédiu. Zatiaľ, bohužiaľ, túto tragédiu často vydáva za hrdinstvo."

Slovenskí katolícki biskupi sa aj podľa historika Jana Peška vyjadrujú k sporným otázkam histórie veľmi neradi, väčšinou až vtedy, keď je na nich vyvinutý tlak. „Vydala niekedy Konferencia biskupov Slovenska stanovisko, že by sa dištancovala od slovenského štátu? Že to bol profašistický, nedemokratický štát? Nevydala. Vystúpi, až keď sa do toho angažujú masmédiá. Všetko sú to superkonzervatívci a nedokážu sa zmeniť. Napríklad spor arcibiskupa Sokola s dekanom Kutarňom bol sporom konzervatívneho Sokola s modernejším dekanom. Skončil sa tak, že dekan musel odísť."

Navyše, katolícka cirkev dnes nie je ani pod politickým či spoločenským tlakom, pretože už dosiahla všetko, čo chcela. Počas minulej vlády presadila, aby sa na školách vyučovalo náboženstvo, aj zmluvu s Vatikánom. Veľmi dobré vzťahy má aj s vládou Roberta Fica, a preto nie je tlačená k tomu, aby sa správala slušne aspoň v tom, že by sa zastala svojich bratov v Kristu - evanjelikov.

Je to osočovanie

Súčasné vedenie matice - zľava správca Miroslav Bielik, predseda Jozef markuš a hovorca Stanislav BajaníkKniha Konštantína Čulena V amerických zaisťovacích táboroch, ktorá sa po medializácii sporu ihneď vypredala, vyšla bez kritických poznámok a vysvetľujúceho komentára. Vedenie evanjelickej cirkvi to považuje za očierňovanie evanjelikov a Matici poslalo otvorený list, v ktorom protestovalo proti vydaniu titulu v takejto podobe.

„Ťažko mi je rozprávať o knihe bez emócií," hodnotí dielo evanjelický biskup Ján Midriak. „Medzi ľuďmi, ktorí si prečítali otvorený list, táto téma rezonuje. V určitých situáciách môže vyvolať negatívnu náladu medzi oboma konfesiami. Nerozumiem, prečo si Matica vybrala práve tieto denníky. Čulen napísal toľko diel, takže ak chce Matica sprístupniť jeho tvorbu, tak si môže vyberať."

Matica je financovaná z daní občanov cez ministerstvo kultúry. Ministerstvo vedie Marek Maďarič, podpredseda Smeru. K problému s Čulenovou knihou zaujal pštrosiu pozíciu. Hovorca rezortu Jozef Bednár v stanovisku napísal: „Je vhodné a užitočné, ak kontroverzné tituly alebo knihy historicky sporných postáv vychádzajú s kritickými poznámkami alebo s vysvetľujúcim doslovom. Ak spomínaná kniha takýto poznámkový aparát alebo doslov nemá, určite je to jej nedostatkom."

Bednár ďalej dodal, že vydavateľská tvorba Matice je rôznorodá, čo znamená, že popri množstve kvalitných kníh, ktoré nevyvolali žiadnu polemiku, sa môže stať, že vyjde kniha, ktorá je kontroverzná. „A tak ako je právom vydavateľstva knihy vydávať, je právom verejnosti, čitateľov, kritikov akúkoľvek knihu alebo aj vydavateľstvo kritizovať. Aj o tom je sloboda a demokracia, že neexistuje jediný správny a objektívny názor či už na jednu knihu, alebo na celú vydavateľskú tvorbu."

Tak ako je právom vydavateľstva knihy vydávať, je právom verejnosti, čitateľov, kritikov akúkoľvek knihu alebo aj vydavateľstvo kritizovať. Aj o tom je sloboda a demokracia, že neexistuje jediný správny a objektívny názor či už na jednu knihu, alebo na celú vydavateľskú tvorbu."

hovorca MK SR Jozef Bednár


Sociológ Ján Bunčák má iný názor a tvrdí, že došlo k osočeniu veľkej skupiny ľudí na základe náboženstva. „To je určite na hranici zákona. Generálny biskup evanjelickej cirkvi Miloš Klátik reagoval umiernene, keď vzniesol výhradu len proti vydavateľovi. Ak by chcel postupovať tvrdo, tak by vzniesol podnet na Generálnu prokuratúru."

Podľa sociálneho antropológa Juraja Buzalku bolo asi treba najprv porozmýšľať, či by nebolo potrebné vyhrabať diela z truhlíc iných autorov. „Výber Čulena je skôr politická otázka. Ak si pozriete publikácie Matice a mnohých nacionalistických historikov na univerzitách po celej krajine, tak medzi nimi nájdete veľa takých, ktoré sa možno tvária reprezentatívne, no v podstate sú to nacionalistické interpretácie dejín a z hľadiska modernej sociálnej vedy nemajú relevantnú váhu. Ale pre politiku sú, ako vidno, dôležité."

Za vydaním Čulenovej knihy podľa historika Jana Peška nestojí katolícka cirkev, ale neoľudáci v Matici slovenskej, ktorí sú katolíkmi. „Kniha mala vyjsť s poznámkami a komentárom, a nie v takej podobe, v akej je teraz na trhu. To je neseriózna práca. Ide o krok určitej garnitúry, ktorá sa netají sympatiami k ľudáckej republike. SNS je vo vláde, Matica má prísun peňazí a narástli jej krídla," zhodnotil.

Slovenský historický ústav Matice slovenskej na otázky Žurnálu neodpovedal.

Kde je ekuména? Medzi obyčajnými ľuďmi
Ani občasné ekumenické omše k zlepšeniu vzťahov neprispievajú. Foto: SITAKatolícka a evanjelická cirkev podpísali v roku 1999 spoločné vyhlásenie, ktoré malo odštartovať zbližovanie medzi cirkvami, tzv. ekuménu. Čo sa odvtedy v praxi zmenilo? „Toto spoločné vyhlásenie prinieslo veľa odborným teologickým kruhom na obidvoch stranách. K bežnému veriacemu človeku sa ovocie tohto vyhlásenia dostáva akoby nebadane," tvrdí Andrej Imrich.

Historik Pešek je však oveľa skeptickejší. Podľa neho sa o nejakom ekumenizme v pravom zmysle slova nedá hovoriť. „A nedalo sa hovoriť, pochopiteľne, ani v období komunizmu. Nie iba kvôli režimu, ale tiež preto, že katolícka hierarchia ju nechcela.

Dodnes si píše cirkev s veľkým C, stále trvá na tom, že ona je jediná pravá cirkev. Tí ostatní sú odštiepenci a opustili pravú vieru. Je to prejav konzervativizmu." Poukazuje na to, že obe cirkvi nikdy skutočne nespolupracovali, až na malé výnimky. „V súčasnosti funguje tzv. ekumenická rada cirkví. Sú v nej zastúpené všetky cirkvi okrem katolíckej.

Tá je opäť sama za seba. Cirkvi majú k sebe ďaleko. Zmôžu sa na všeobecné vyhlásenia o spolupráci, no o praktickom ekumenizme sa nedá hovoriť. A ak ho aj niektorí kňazi presadzujú, tak sú potom suspendovaní, ako napríklad Srholec," dodáva Pešek.

Vatikán totiž odmieta priznať, že evanjelická cirkev je cirkvou ako takou. Ani nový pápež Benedikt XVI. neprekročil tieň svojho konzervatívneho predchodcu, naopak, ťahá katolícku cirkev ešte konzervatívnejším smerom. Práve ten bráni, podľa Klátika, spolupráci oboch cirkví.

Sociológ Ján Bunčák za príklad pokladá vzťahy medzi obyčajnými ľuďmi. „Vzťahy medzi katolíkmi a evanjelikmi sú dobré, nestretli sme sa napríklad s tým, že by si evanjelici nechceli brať za ženy katolíčky a naopak, alebo že by sa ľudia navzájom urážali."

Na to isté upozorňuje aj biskup Midriak. „Ľudia spolu žijú v zhode," povedal. Problém dohodnúť sa majú len cirkevní funkcionári.

Spolunažívanie katolíkov a evanjelikov môže viesť k oslabeniu viery. Je štatisticky dokázané, že v zmiešaných manželstvách, jeden z nich časom z viery upustí. Navyše Slovensko sa stáva sekulárnejšie a ľudia vieru v Boha vnímajú svojím spôsobom a nepotrebujú byť na to inštitucionalizovaní v cirkvi. Toto cirkevným funkcionárom uniká.

Nie sme katolícka republika
Dávno neplatí mýtus, že Slovensko je katolícka krajina. Ani sčítanie ľudu z roku 2001, ktoré zdvihlo sebavedomie katolíckej cirkvi (prihlásilo sa k nej 68,9 percenta z celkovej populácie), to nepotvrdilo. Ján Bunčák robil v rokoch 1998 a 1999 prieskum o hĺbke viery. Zistil v ňom, že skutočne veriacich ľudí je len 19,2 percenta. Veria bez pochybností a pravidelne navštevujú kostol. Toto číslo sa podľa sociológa odvtedy zásadne nemení.

Prieskum tiež ukázal, že asi 30 percent ľudí sa hlási k cirkvi iba preto, lebo ich tak vychovali. Bunčák tento typ označil ako tradične náboženský. Viac ako 16 percent ľudí bolo otvorených iným náboženstvám, ich viera nie je hlboká. Táto skupina - tvz. liberálny náboženský typ, sa podľa sociológov bude časom zväčšovať.

Ak si pozriete publikácie Matice a mnohých nacionalistických historikov na univerzitách po celej krajine, tak medzi nimi nájdete veľa takých, ktoré sa možno tvária reprezentatívne, no v podstate sú to nacionalistické interpretácie dejín a z hľadiska modernej sociálnej vedy nemajú relevantnú váhu.

sociálny antropológ Juraj Buzalka


Tento trend dáva nádej, že v blízkej budúcnosti sa už nebude mať kto zasadzovať za slovenský štát, že knihy, ako je Čulenova, sa budú vydávať serióznejšie a budú len historickou výpoveďou jedného z tisíca spisovateľov. A že rozdeľovanie ľudí podľa konfesií sa stane akýmsi posledným sentimentom.


  Komentáre (2)
História, ktorá sa musí hanbiť
Autor Viera Grajciarová, dátum 16-04-2009 11:31
V mojom detstve sme v škole históriu vojnového slovenského štátu na hodinách dejepisu doslova len tak prebehli očami. ( ani ma to netrápilo) A ako si pamätám našu učiteľku dejepisu snažila sa všemožne nehovoriť o hanbe národa. Ale zato doma som sa dozvedela oveľa viac -samozrejme ako inak než pohľadom mojej starej mamy, ktorá si na pamiatku odložila peniaze slovenského štátu. Ešte dnes si spomínam ako som mala otvorené ústa od nemého úžasu nad mincami, ktoré som objavila. Vôbec som nechápala, že ako je možné, že my Slováci sme mali kňaza za prezidenta, akosi mi to nešlo do hlavy – viera v Boha, náboženstvo a politika, pretože naivné katolícke dieťa (ja) si myslelo, že farár nemôže predsa byť prezident. Opýtala som sa starkej: „Ako bolo možné, že kňaz bol prezident -vám nevadilo, že deportovali židov do lágrov?“ Ona mi odvetila zahanbene a stroho „Ty si myslíš, že my obyčajní ľudia sme o tom vedeli? Nie, dievča moje nevedeli sme vôbec nič. Nikto nás neinformoval a v kostole sa o takýto chúlostivých záležitostiach nehovorilo, odkiaľ sme mali vedieť, že katolícky kňaz si dá zaplatiť za deportáciu židov? Každý z nás čo sme vtedy prežívali vojnu sme sa len modlili a verili v Boha- nikto z nás nemohol ani len tušiť ako vyzerá naozajstná politika. Na dedinách bola bieda a hlad nik z nás sa nezaujímal o politiku, ale snažili sme sa prežiť. Boli sme a sme čisto katolícka dedina, nemali sme tu židov ani evanjelikov, od koho sme sa mali dozvedieť čo sa deje?“ Na obhajobu použila ešte jednu čudnú zaujímavosť: „Vieš, keď prišli ruskí vojaci - tak tí boli len obyčajní grobiani - špinaví, zavšivavení bez móresov, ale napriek vojne nemeckí vojaci boli vychovaní chlapci, vždy sa poďakovali aj za pohár vody.“ Starká vám nevadilo, že Nemci ponižovali a znevažovali ľudskú dôstojnosť človeka? „ S trpkosťou v hlase mi odvetila: „ Ja som mala starosť o moje dve malé deti a tretie som nosila pod srdcom, nemali sme cukor, múku, neboli lieky... O hrôzach vojny sme sa dozvedali časom - všetky informácie sme počúvali skreslene, len veľmi málo ľudí malo doma rádio, aj tak ho počúvali len chlapi a my ženy sme nestrkali nos do politiky.“ Potom už prišiel rok 1948 a my sme znova museli čeliť iným starostiam - habali nám majetok komunisti. V 50 rokoch zasa prišla mena peňazí a my s tvojím starým otcom sme prišli o peniaze, ktoré sme potrebovali na dostavanie domu. Tak sa nečuduj, že mnohí blahorečili slovenskému štátu.“ Aj tak som jej nedala pokoj: „ Ale mne vadí, že sme bojovali po boku fašistov - hanbím sa zato! Hanbím sa, že práve katolícky kňaz spolupracoval s Hitlerom.“ A čo s tým chceš urobiť? Šomrala si popod nos starká. „ Viem, čo urobím, zistím si všetko čo sa dá -o druhej svetovej vojne, o slovenskom štát, o Tisovi i Hlinkovi. Nestrpím takúto hanbu, ktorá sa s nami vlečie.“ Myslím si, že všetci katolíci by sme sa mali hanbiť za vojnový slovenský štát i prezidenta- kňaza. Dnes už viem, prečo som bola proti rozdeleniu Československa. Možno sa mi tak ľahšie vyrovnávalo s hanbou vojnového slovenského štátu.
odpoveď na článok
Autor Juraj, dátum 23-04-2009 12:23
Ľudácky režim bol založený na politickej ideológii príbuznej fašistickým režimom vo vtedajšej Európe a svojimi tvrdšími protižidovskými zákonmi bol aj antisemitský. 
Z rozprávania starých rodičov si pamätám ako prívrženci ľudáckeho režimu vykrikovali šovinistické slabomyseľné poznámky typu: „Čech, Maďar, Žid to je jeden hit“, alebo „Češi peši do Prahy“. Takýto režim ako aj šovinizmus časti jeho obdivovateľov odporuje morálnym princípom ktoré učí Katolícka cirkev. Je morálnou povinnosťou každého katolíka ako aj iného kresťana včas rozpoznať zlo(aj keď sa maskuje pod kresťanstvo) a odhaliť to zlo a správne ho pomenovať a byť voči nemu kritický. Aj Pán Ježiš nám hovoril o nebezpečenstve vlkov v ovčom rúchu. Fašistická politická scéna v Európe mala od svojho vzniku protikresťanské pozadie. Keby boli fašistické režimy vydržali, po niekoľkých rokoch, alebo niekoľkých desaťročiach, začali by viac likvidovať kresťanstvo a brojiť proti nemu otvorenejšie. Nemožno ale celú Katolícku cirkev stotožňovať s podporou ľudáckeho režimu alebo iných fašistických režimov vo vtedajšej Európe(žiaľ aj tam mali podporu určitej časti katolíkov). Aj v tej dobe boli katolícki biskupi ktorí boli odporcovia ľudáckeho režimu a dávali to najavo. Napr. kňaz Gojdič vytiahol niekoľkých Židov priamo z vlaku v ktorom mali ísť do koncentračných táborov.  
V bývalom Sovietskom Zväze bola Pravoslávna cirkev podriadená komunistickej vládnej moci ktorá bola jej riadiacim orgánom a bolo tam tiež viac duchovných ktorí deklarovali  
priaznivý postoj k vtedajšiemu režimu, ale boli aj pravoslávni veriaci, ktorí boli odporcovia 
vtedajšieho režimu, preto nemožno celé pravoslávie spájať s komunizmom. 
Tá kniha ktorá údajne očierňuje evanjelikov nie je postoj Katolíckej cirkvi, ale súkromný názor autora. Nečítal som ju, ale osočovať evanjelikov kedykoľvek je netaktné, škodlivé a robí viac zlo. Aj keď sa katolíci držia svojej viery a nemôžu len tak svojvoľne poprieť časti vierouky, predsa majú mať úctu ku každej ľudskej bytosti. Aj keď evanjelici majú v niečom odlišnú vierouku, predsa sú to kresťania a treba hľadať viac čo nás spája ako čo nás rozdeľuje.  
Nepáči sa mi že tento vyššie uvedený článok je tak štylizovaný že vyznieva, alebo sa snaží podsúvať to akoby katolíci boli prívrženci ľudáckeho režimu a nepriatelia evanjelikov.

Písať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia.
Prihláste sa, alebo sa registrujte.

Powered by AkoComment Tweaked Special Edition v.1.4.6
AkoComment © Copyright 2004 by Arthur Konze - www.mamboportal.com
All right reserved

 
Copyright © 2007 http://www.izurnal.sk