Navigácia
| Titulka |
| Naj zo Žurnálu |
| Komentár |
| Fotogalérie |
| Archív Žurnál 2009 |
| Archív Žurnál 2008 |
| Archív Žurnál 2007 |
| Servis |
| Archív tém |
| Žurnál v literatúre |
Vyhľadávanie
| Katolíci verzus evanjelici |
| Autor: Ingrid Drozdíková | ||||||
| Streda, 15. apríl 2009 | ||||||
 Vzťahy medzi evanjelikmi a katolíkmi sú opäť napäté na prasknutie. Môže za to kniha ľudáckeho historika Konštantína Čulena, plná útokov na evanjelikov, ktorú vydala Matica slovenská. Podstata sporu nie je však ani tak v knihe ako v tom, že katolícki funkcionári sa doteraz nevyrovnali so slovenským štátom, rovnako ako naše politické špičky. Propagácia Tisovho režimu sa stupňuje práve za tejto vlády. S tichou podporou katolíkov. Zásadný spor medzi slovenskými evanjelikmi a katolíkmi je o tom, či legitimizovať vojnový slovenský štát z rokov 1939 - 1945 a zľahčovať zodpovednosť prezidenta Jozefa Tisa za deportácie židov. Evanjelici sú zásadne proti legitimizácii, kým katolíci sa snažia o opak. „Spor medzi evanjelikmi a katolíkmi existuje od počiatkov slovenského nacionalizmu v 19. storočí a oživuje sa v pravidelných intervaloch, podľa toho, ako to politikom vyhovuje," hovorí sociálny antropológ Juraj Buzalka. Tomu, že dnes opäť ožíva snaha o glorifikovanie vojnového slovenského štátu, sa podľa neho nemôžeme diviť. „Vo vláde je nacionalistická strana, ktorú najmä v 90. rokoch nadpriemerne volili v katolíckych oblastiach Slovenska. Táto strana sa ani nie tak programom ako populisticko-pragmaticky, prostredníctvom otvárania niektorých tém nepriamo hlási k tomuto štátu alebo aspoň k jeho ideovým východiskám. Nemôžeme sa preto čudovať, že vydanie pamätí ľudáckeho emigranta Konštantína Čulena rozjatrilo starý konfesionálny spor medzi slovenskými evanjelikmi a katolíkmi." Žurnál 8/2009 Diskriminovaní ateisti? Generálny biskup evanjelickej cirkvi Miloš Klátik pre knihu začiatkom marca obišiel Slovenskú televíziu, Slovenský rozhlas, TASR a televíziu TA3. Protestoval proti reklame na knihu, ktorá predstavuje evanjelikov ako krvilačných zradcov, a zároveň bojoval o priestor pre evanjelickú cirkev v médiách, ktorý sa podľa neho zužuje. „Spor medzi evanjelikmi a katolíkmi existuje od počiatkov slovenského nacionalizmu v 19. storočí a oživuje sa v pravidelných intervaloch, podľa toho, ako to politikom vyhovuje." Prvá prehra pri Hlinkovi Evanjelici v súčasnosti ťahajú za kratší koniec. Nielenže ide o menšiu cirkev, ale klesá aj ich zastúpenie medzi politickými elitami. Jeden boj s politikmi už prehrali na jeseň 2007, keď parlament schválil zákon o zásluhách Andreja Hlinku. Vtedy sa evanjelická cirkev postavila proti zákonu, ktorý navrhla SNS. Hlinka totiž pourážal evanjelikov označeniami ako vred na tele či kliatba slovenského národa. Aj napriek nesúhlasu evanjelikov, a dokonca aj odporu verejnej mienky, zákon prešiel. Opozícia, až na SMK, hlasovala zhodne s koalíciou. Normu podporili strany, ktoré sa hlásia ku kresťanskej katolíckej tradícii. Jednomyseľne za zákon hlasovali SNS a KDH, drvivá väčšina HZDS aj Smeru. V klube SDKÚ sa našlo šesť ľudí, ktorí boli proti. SMK svoj odmietavý postoj odôvodnila tým, že Hlinka bol rozporuplnou osobnosťou. Aj toto hlasovanie ukázalo, aká je skutočná, teda takmer mizivá, podpora evanjelickej cirkvi v parlamente. Záujem o názory a postoje evanjelikov neprejavuje ani najsilnejší ľavicový Smer. Pre jej šéfa Roberta Fica, inak rodáka z jedného z kedysi „najľudáckejších" regiónov Slovenska, hornej Nitry, sú príslušníci tejto konfesie zrejme nezaujímaví. Hoci práve v oblastiach s nadštandardným zastúpením evanjelikov získavala väčšiu podporu bývalá SDĽ. Premiér síce nemá problém ísť do Banskej Bystrice na oslavy výročia SNP, ktoré evanjelici vnímajú pozitívne, a teda úplne inak ako katolíci, ale „rovnako nemá nič proti rôznym snahám Matice slovenskej a Slovenskej národnej strany o rehabilitáciu istého typu ľudácko-nacionalistickej ideológie", hovorí Buzalka. „Či už prípravou nových ,národných´ učebníc dejepisu, alebo patetickým zákonom na chválu sociálno-konzervatívneho katolíckeho kňaza Andreja Hlinku. V supermarkete dejín Fico nakupuje veľmi pragmaticky, podobá sa v tom Mečiarovi v najlepších rokoch." Týmto balansovaním len podporuje neoľudácke sily, ktoré sú aj v Matici. Nebezpečné mlčanie biskupov  V kritike Čulenovej knihy zostala evanjelická cirkev osamotená. Katolícki biskupi sa rozhodli mlčať a „umyli si ruky". „Z nášho pohľadu by bolo dobré, keby sa Konferencia biskupov Slovenska (KBS) k tejto knihe vyjadrila," hodnotí evanjelický generálny biskup Miloš Klátik. Andrej Imrich z KBS vysvetľuje mlčanie katolíckych pohlavárov tým, že keďže knihu vydala Matica slovenská, „kritika knihy sa dotýka autora a vydavateľa". A to je Andrej Imrich predsedom Rady pre ekumenizmus KBS. Evanjelický emeritný biskup Ján Midriak hovorí, že to bolo vždy tak. Čo sa netýkalo katolíckej cirkvi, k tomu sa KBS nevyjadrovala. „Ak neprotestujú proti takýmto prejavom netolerancie, tak ju kryjú. Takéto konanie nevyhnutne vedie k poklesu ich morálnej autority," hodnotí mlčanie katolíckych biskupov v prípade knihy sociológ Ján Bunčák. Na Slovensku sa dlhodobo rozvíja určitý typ ospravedlňovania zločinov hitlerizmu, ktoré sa stalo agendou niektorých politických strán. Vydanie tejto publikácie podľa Bunčáka patrí do tejto línie. „Spochybňovanie má jednoznačnú tendenciu. Zo začiatku to bolo rozprávanie o tom, že slovenský štát nebol až taký zlý, pretože sa v ňom žilo lepšie ako predtým. Úľava, ktorú Tiso priniesol Slovákom ,však bola vykúpená akceptovaním všeobecného zla, ktoré obsahuje hitlerizmus. Lepšie pomery na Slovensku existovali za cenu jeho morálneho zlyhania, v kresťanskej rétorike by sme povedali, že to bolo za cenu služby antikristovi. Lenže kresťan nemôže nájsť žiaden dôvod, ktorý by ospravedlňoval jeho spojenie s antikristom. A teraz sa okolo tohto rozsiahlo mudruje a manipuluje s úvahami, že slovenský štát azda ani nebol celkom zlý." Jeden boj s politikmi prehrali evanjelici už na jeseň 2007, keď parlament schválil zákon o zásluhách Andreja Hlinku. Vtedy sa evanjelická cirkev postavila proti zákonu, ktorý navrhla SNS. Hlinka totiž pourážal evanjelikov označeniami ako vred na tele či kliatba slovenského národa. Bunčák dodáva, že po ospravedlňovaní slovenského štátu príde na rad ďalší krok, a to zľahčovanie hitlerizmu všeobecne. „A to je veľmi nebezpečné nielen pre spoločnosť, ale aj pre katolícku cirkev, ktorá režim slovenského štátu a jeho predstaviteľov neodsúdila, hoci pre katolícku cirkev znamenajú tragédiu. Zatiaľ, bohužiaľ, túto tragédiu často vydáva za hrdinstvo." Slovenskí katolícki biskupi sa aj podľa historika Jana Peška vyjadrujú k sporným otázkam histórie veľmi neradi, väčšinou až vtedy, keď je na nich vyvinutý tlak. „Vydala niekedy Konferencia biskupov Slovenska stanovisko, že by sa dištancovala od slovenského štátu? Že to bol profašistický, nedemokratický štát? Nevydala. Vystúpi, až keď sa do toho angažujú masmédiá. Všetko sú to superkonzervatívci a nedokážu sa zmeniť. Napríklad spor arcibiskupa Sokola s dekanom Kutarňom bol sporom konzervatívneho Sokola s modernejším dekanom. Skončil sa tak, že dekan musel odísť." Navyše, katolícka cirkev dnes nie je ani pod politickým či spoločenským tlakom, pretože už dosiahla všetko, čo chcela. Počas minulej vlády presadila, aby sa na školách vyučovalo náboženstvo, aj zmluvu s Vatikánom. Veľmi dobré vzťahy má aj s vládou Roberta Fica, a preto nie je tlačená k tomu, aby sa správala slušne aspoň v tom, že by sa zastala svojich bratov v Kristu - evanjelikov. Je to osočovanie  Kniha Konštantína Čulena V amerických zaisťovacích táboroch, ktorá sa po medializácii sporu ihneď vypredala, vyšla bez kritických poznámok a vysvetľujúceho komentára. Vedenie evanjelickej cirkvi to považuje za očierňovanie evanjelikov a Matici poslalo otvorený list, v ktorom protestovalo proti vydaniu titulu v takejto podobe. „Ťažko mi je rozprávať o knihe bez emócií," hodnotí dielo evanjelický biskup Ján Midriak. „Medzi ľuďmi, ktorí si prečítali otvorený list, táto téma rezonuje. V určitých situáciách môže vyvolať negatívnu náladu medzi oboma konfesiami. Nerozumiem, prečo si Matica vybrala práve tieto denníky. Čulen napísal toľko diel, takže ak chce Matica sprístupniť jeho tvorbu, tak si môže vyberať." Matica je financovaná z daní občanov cez ministerstvo kultúry. Ministerstvo vedie Marek Maďarič, podpredseda Smeru. K problému s Čulenovou knihou zaujal pštrosiu pozíciu. Hovorca rezortu Jozef Bednár v stanovisku napísal: „Je vhodné a užitočné, ak kontroverzné tituly alebo knihy historicky sporných postáv vychádzajú s kritickými poznámkami alebo s vysvetľujúcim doslovom. Ak spomínaná kniha takýto poznámkový aparát alebo doslov nemá, určite je to jej nedostatkom." Bednár ďalej dodal, že vydavateľská tvorba Matice je rôznorodá, čo znamená, že popri množstve kvalitných kníh, ktoré nevyvolali žiadnu polemiku, sa môže stať, že vyjde kniha, ktorá je kontroverzná. „A tak ako je právom vydavateľstva knihy vydávať, je právom verejnosti, čitateľov, kritikov akúkoľvek knihu alebo aj vydavateľstvo kritizovať. Aj o tom je sloboda a demokracia, že neexistuje jediný správny a objektívny názor či už na jednu knihu, alebo na celú vydavateľskú tvorbu." Tak ako je právom vydavateľstva knihy vydávať, je právom verejnosti, čitateľov, kritikov akúkoľvek knihu alebo aj vydavateľstvo kritizovať. Aj o tom je sloboda a demokracia, že neexistuje jediný správny a objektívny názor či už na jednu knihu, alebo na celú vydavateľskú tvorbu." Sociológ Ján Bunčák má iný názor a tvrdí, že došlo k osočeniu veľkej skupiny ľudí na základe náboženstva. „To je určite na hranici zákona. Generálny biskup evanjelickej cirkvi Miloš Klátik reagoval umiernene, keď vzniesol výhradu len proti vydavateľovi. Ak by chcel postupovať tvrdo, tak by vzniesol podnet na Generálnu prokuratúru." Podľa sociálneho antropológa Juraja Buzalku bolo asi treba najprv porozmýšľať, či by nebolo potrebné vyhrabať diela z truhlíc iných autorov. „Výber Čulena je skôr politická otázka. Ak si pozriete publikácie Matice a mnohých nacionalistických historikov na univerzitách po celej krajine, tak medzi nimi nájdete veľa takých, ktoré sa možno tvária reprezentatívne, no v podstate sú to nacionalistické interpretácie dejín a z hľadiska modernej sociálnej vedy nemajú relevantnú váhu. Ale pre politiku sú, ako vidno, dôležité." Za vydaním Čulenovej knihy podľa historika Jana Peška nestojí katolícka cirkev, ale neoľudáci v Matici slovenskej, ktorí sú katolíkmi. „Kniha mala vyjsť s poznámkami a komentárom, a nie v takej podobe, v akej je teraz na trhu. To je neseriózna práca. Ide o krok určitej garnitúry, ktorá sa netají sympatiami k ľudáckej republike. SNS je vo vláde, Matica má prísun peňazí a narástli jej krídla," zhodnotil. Slovenský historický ústav Matice slovenskej na otázky Žurnálu neodpovedal. Kde je ekuména? Medzi obyčajnými ľuďmi  Katolícka a evanjelická cirkev podpísali v roku 1999 spoločné vyhlásenie, ktoré malo odštartovať zbližovanie medzi cirkvami, tzv. ekuménu. Čo sa odvtedy v praxi zmenilo? „Toto spoločné vyhlásenie prinieslo veľa odborným teologickým kruhom na obidvoch stranách. K bežnému veriacemu človeku sa ovocie tohto vyhlásenia dostáva akoby nebadane," tvrdí Andrej Imrich. Historik Pešek je však oveľa skeptickejší. Podľa neho sa o nejakom ekumenizme v pravom zmysle slova nedá hovoriť. „A nedalo sa hovoriť, pochopiteľne, ani v období komunizmu. Nie iba kvôli režimu, ale tiež preto, že katolícka hierarchia ju nechcela. Dodnes si píše cirkev s veľkým C, stále trvá na tom, že ona je jediná pravá cirkev. Tí ostatní sú odštiepenci a opustili pravú vieru. Je to prejav konzervativizmu." Poukazuje na to, že obe cirkvi nikdy skutočne nespolupracovali, až na malé výnimky. „V súčasnosti funguje tzv. ekumenická rada cirkví. Sú v nej zastúpené všetky cirkvi okrem katolíckej. Tá je opäť sama za seba. Cirkvi majú k sebe ďaleko. Zmôžu sa na všeobecné vyhlásenia o spolupráci, no o praktickom ekumenizme sa nedá hovoriť. A ak ho aj niektorí kňazi presadzujú, tak sú potom suspendovaní, ako napríklad Srholec," dodáva Pešek. Vatikán totiž odmieta priznať, že evanjelická cirkev je cirkvou ako takou. Ani nový pápež Benedikt XVI. neprekročil tieň svojho konzervatívneho predchodcu, naopak, ťahá katolícku cirkev ešte konzervatívnejším smerom. Práve ten bráni, podľa Klátika, spolupráci oboch cirkví. Sociológ Ján Bunčák za príklad pokladá vzťahy medzi obyčajnými ľuďmi. „Vzťahy medzi katolíkmi a evanjelikmi sú dobré, nestretli sme sa napríklad s tým, že by si evanjelici nechceli brať za ženy katolíčky a naopak, alebo že by sa ľudia navzájom urážali." Na to isté upozorňuje aj biskup Midriak. „Ľudia spolu žijú v zhode," povedal. Problém dohodnúť sa majú len cirkevní funkcionári. Spolunažívanie katolíkov a evanjelikov môže viesť k oslabeniu viery. Je štatisticky dokázané, že v zmiešaných manželstvách, jeden z nich časom z viery upustí. Navyše Slovensko sa stáva sekulárnejšie a ľudia vieru v Boha vnímajú svojím spôsobom a nepotrebujú byť na to inštitucionalizovaní v cirkvi. Toto cirkevným funkcionárom uniká. Nie sme katolícka republika Dávno neplatí mýtus, že Slovensko je katolícka krajina. Ani sčítanie ľudu z roku 2001, ktoré zdvihlo sebavedomie katolíckej cirkvi (prihlásilo sa k nej 68,9 percenta z celkovej populácie), to nepotvrdilo. Ján Bunčák robil v rokoch 1998 a 1999 prieskum o hĺbke viery. Zistil v ňom, že skutočne veriacich ľudí je len 19,2 percenta. Veria bez pochybností a pravidelne navštevujú kostol. Toto číslo sa podľa sociológa odvtedy zásadne nemení. Prieskum tiež ukázal, že asi 30 percent ľudí sa hlási k cirkvi iba preto, lebo ich tak vychovali. Bunčák tento typ označil ako tradične náboženský. Viac ako 16 percent ľudí bolo otvorených iným náboženstvám, ich viera nie je hlboká. Táto skupina - tvz. liberálny náboženský typ, sa podľa sociológov bude časom zväčšovať. Ak si pozriete publikácie Matice a mnohých nacionalistických historikov na univerzitách po celej krajine, tak medzi nimi nájdete veľa takých, ktoré sa možno tvária reprezentatívne, no v podstate sú to nacionalistické interpretácie dejín a z hľadiska modernej sociálnej vedy nemajú relevantnú váhu. Tento trend dáva nádej, že v blízkej budúcnosti sa už nebude mať kto zasadzovať za slovenský štát, že knihy, ako je Čulenova, sa budú vydávať serióznejšie a budú len historickou výpoveďou jedného z tisíca spisovateľov. A že rozdeľovanie ľudí podľa konfesií sa stane akýmsi posledným sentimentom.
Písať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia. Powered by AkoComment Tweaked Special Edition v.1.4.6 |
||||||
Komentáre (2)