 Rozmach Bratislavy ako hlavného mesta, rozvoj slovenskej ekonomiky, nástup eura, ale aj samotné správanie slovenských konzumentov prispeli k tomu, že Bratislava cenovo vytŕča nad svojím okolím i susednými hlavnými mestami. Isté vyrovnávanie cien sa už síce začalo, ale podľa odborníkov bratislavská cenová bublina prežije aj hospodársku krízu.
Agentúra Mercer, ktorá každoročne zostavuje rebríček najdrahších miest sveta, zaradila za rok 2007 Bratislavu až na 45. priečku. Z okolitých hlavných miest bola od nej lacnejšia len Budapešť. Po prijatí eura a pod vplyvom krízy sa však dá očakávať, že Bratislava v rebríčku poskočí vyššie – prinajmenšom predbehne svojich susedov. Už teraz sú tu kancelárske priestory drahšie ako vo Viedni, hotely drahšie ako v Prahe a tovar v obchodných reťazcoch drahší ako kdekoľvek inde v okolitých štátoch.
Dolu s cenami
Kaderníčka Katka kúpila veľkonočnú šunku v maďarskom Mosonmagyaróvári. Že sa to oplatí, zistila tak, že okolo regálov chodila s kalkulačkou a ceny preratúvala. „Všetko sa tam oplatí kúpiť, zubné pasty, kozmetiku aj morčacie,“ hovorí. Podobne ako ona nakupuje cez víkendy v maďarskom, poľskom, českom a dokonca aj v rakúskom pohraničí čoraz viac ľudí. A cestou domov si ešte naplnia nádrž auta benzínom.
Podľa údajov Zväzu obchodu a cestovného ruchu môžu vysoké ceny spotrebného tovaru spôsobiť štánej kase ročnú stratu až 400 miliónov eur. „Len na potravinách je ročný obrat 3,2 miliardy eur a z toho je 600 miliárd DPH a ak prepad odhadujeme na 20 percent a pôjde to ďalej týmto smerom, stratíme 22,6 milióna len na DPH,“ hovorí generálny sekretár zväzu Jozef Orgonáš.
Nižšie ceny v okolitých krajinách sú dané nižšou DPH a prepadom ich mien. „V Rakúsku je DPH na potraviny 10 percent, v Česku deväť a v Poľsku sedem, na niektoré vybrané druhy vrátane mlieka dokonca len tri percentá. Pri rovnakej východiskovej matematike nám len na DPH dáva diferenciu, ktorá je hrozivá. Keď k tomu prirátame, že medzi januárom 2008 a marcom 2009 bola devalvácia českej koruny 9,9 percenta, maďarského forintu 25,9 a poľského zlotého 27,5, nič sme neurobili a už tam máme 35-percentný rozdiel,“ hovorí Orgonáš. K tomu treba pripočítať vysoké náklady na výrobu domácich potravín.
V cenách Južania
K vysokým cenám na Slovensku prispievajú podľa Viliama Páleníka z inštitútu ekonomického výskumu aj isté paradoxy slovenského trhu, ktoré rôzne značky svojou cenovou politikou šikovne využívajú. Napríklad na Slovensku na rozdiel od Rakúska je nábytok z Ikea stále trendový a preto sú mnohé výrobky u nás drahšie. „Ikea tu stále nemá dosť veľkú konkurenciu,“ hovorí Páleník.
Doplácame na svoju povahu, v cenách sme totiž Južania. Na juhu Európy sa viac ako inde držia hesla: Čo je drahé, to je dobré.
V rokoch hospodárskeho rozmachu sme si zvykli na istý komfort – nemusieť otáčať každú korunu dvakrát, a tieto návyky zatiaľ veľmi nezmenila ani kríza. „Nevidel som Nemca, ktorého by zahanbovalo, že si overuje, kde je čo lacnejšie. Nemec by nepochopil porekadlo, že nie sme takí bohatí, aby sme kupovali lacné veci. Nemec hľadá rozumný pomer medzi kvalitou a cenou. Je to spoločensky oceňované, pretože takto prispieva k ochrane konzumenta, k spoločnému stráženiu cien. U nás je taký človek považovaný za chudáka, ktorý na to nemá,“ hovorí Páleník.
Pre Bratislavu to platí oveľa viac ako pre zvyšok Slovenska. A tak doplácame na svoju povahu, v cenách sme totiž Južania. Na juhu Európy sa viac ako inde držia hesla: Čo je drahé, to je dobré. „Sme márniví ako Južania,“ hovorí Páleník.
Drahé hotely
Bratislava dnes už nie je najlacnejšia ani pre zahraničných turistov. Tí, čo si ceny ubytovania čekujú v rezervačných systémoch, pôjdu za lacným víkendom radšej do Prahy, kde hoteliéri pre krízu stiahli ceny. Už vlani začal v bratislavských hoteloch klesať počet návštevníkov z Nemecka a Rakúska – bežných turistov, obchodných cestujúcich. „Ekonomika klesá, zahraničné investície rásť nebudú a zahraniční obchodníci tak nemajú dôvod prísť. A terajšie zahraničné fabriky tu už majú vlastných manažérov,“ hovorí Orgonáš. Návštevníkov im ubudlo aj preto, že firmy viac šetria na cestovaní.
Minulý rok navštívilo Bratislavu 914 406 ľudí a strávili tu v priemere dve noci – typický návštevník hlavného mesta je teda obchodný cestujúci, ktorý príde len na rokovanie. Obsadenosť bratislavských hotelov podľa údajov, ktoré Žurnálu poskytla spoločnosť Deloitte, klesala zo 64,4 percenta v roku 2007 na minuloročných 59,3 percenta. V januári tohto roku bola už iba 35,6 percenta, čo je o 15 percent menej ako v rovnakom období za minulý rok. Ceny bratislavských hotelov, obsadených len z tretiny, napriek tomu rástli. „A nepredpokladá sa, že by nejakým závažným spôsobom došlo k cenovému pohybu. Biznis turistika nezávisí od cien hotelov, ak sa v Bratislave budú uzatvárať obchody, ľudia cestovať budú. Určitý typ hotelov nepôjde pod cenový štandard. Carlton určite nie, možno Danube alebo Devín,“ hovorí Orgonáš.
Pražský Carlton takúto hrdosť nepozná. V špeciálnych ponukách znížil cenu za dvojposteľovú izbu na 55 eur. A podobne sa správajú aj ostatné pražské štvorhviezdičkové hotely, kde je dnes cena 50 eur. Ochotu sťahovať ceny dolu vysvetľuje aj to, že pri doterajších kvantách turistov pocítili hotely v Prahe prepad pre krízu oveľa viac ako v Bratislave, a tak sa snažia turistov prilákať cenami.
Ani pre bruselský Ibis nie je hanbou vydávať izby cez víkendy po 69 eur pre turistov, hoci v čase zasadania Európskeho parlamentu tam nocľah stojí 169 eur. „Bratislavské hotely využívajú podobnú taktiku menej,“ hovorí Orgonáš. Podľa Páleníka nie sú naše hotely dosť zdatné ani v tom, ako meniť ceny v rezervačných systémoch. ,,Do rezervačného systému dáva hotel občas nižšie ceny, a tie sa menia rýchlo a nečakane. Je oveľa pravdepodobnejšie, že tam vyskočí supervýhodná ponuka v Prahe, a nie v Bratislave,“ hovorí. Podľa Orgonáša ostanú bratislavské hotely drahé aj v kríze – o zákazníkov budú možno bojovať tie turistické, trojhviezdičkové, tam by mohli ísť ceny dolu. „Cena by sa mohla ustáliť v medzi 60 až 80 eur.“
Ceny stúpajú aj v reštauráciách (podľa ministerstva hospodárstva o 0,6 % medzi januárom a februárom) a sú vyššie ako v Prahe. Slováci už začali pre krízu jedávať doma častejšie, ale s cenami to zatiaľ nespravilo nič.
Drahšie ako Viedeň
Bratislavská cenová bublina praskla zatiaľ iba v nehnuteľnostiach – no aj tu bude podľa Páleníka slovenské hlavné mesto naďalej prevyšovať svoje okolie. Bratislava podľa neho ešte stále nestačí na svoju úlohu hlavného mesta a regionálneho obchodného centra, ktoré sa vytvára v prepojení na jeho dvojča Viedeň. „Dvojčatá Viedeň – Bratislava naberajú na význame a je to záležitosť desiatok rokov. Ponuka bytov, kancelárskych priestorov a služieb ešte nie je presýtená a preto si môžu dovoliť držat ceny vyššie.“
V cenách kvalitných bytov v niektorých štatistikách vychádza Bratislava drahšie ako Viedeň – ale ešte oveľa drahšia je Bukurešť a Moskva.
Bublina nepraskne
Javy súvisiace s krízou bratislavský cenový paradox trochu zmiernia, ale kríza – nekríza, Bratislava bude svojimi cenami vytŕčať naďalej. ,,Prahu asi nepredbehneme, tá je špecifická svojím prepojením na nemecký región. Nepredbehneme ani Bukurešť, pretože to je hlavné mesto veľkého štátu. Ale neprekvalilo by ma, keby Bratislava ostala trvalo drahšia ako Budapešť a hlavné mestá bývalej Juhoslávie,“ hovorí Páleník.
Písať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia.
Prihláste sa, alebo sa registrujte. Powered by AkoComment Tweaked Special Edition v.1.4.6
AkoComment © Copyright 2004 by Arthur Konze - www.mamboportal.com
All right reserved |
Pridať komentár