Navigácia
| Titulka |
| Naj zo Žurnálu |
| Komentár |
| Fotogalérie |
| Archív Žurnál 2009 |
| Archív Žurnál 2008 |
| Archív Žurnál 2007 |
| Servis |
| Archív tém |
| Žurnál v literatúre |
Vyhľadávanie
| Krik v Tichej doline |
| Autor: Ingrid Drozdíková, Gabriela Kaliská, Samo Budaj | ||||
| Streda, 09. máj 2007 | ||||
 Prečo je toľko kriku pre osemdesiatšesť hektárov v národnom parku? Od veternej kalamity v Tatrách spred troch rokov sa lesníci a ochranári nevedia dohodnúť, čo urobiť so spadnutým drevom v dolinách Tichej a Kôprovej.V posledných týždňoch sa lesníci a ochranári dostali do otvoreného sporu. Lesníci začali z 86 hektárov v dolinách odvážať drevo. Podľa ochranárov týmto porušili zákon a európske smernice. Kto z nich má pravdu? Zásadné rozhodnutie, ako naložiť s dolinami, nepovedal nik. Minister životného prostredia Jaroslav Izák a pôdohospodárstva Miroslav Jureňa už naznačili, že prednosť majú lesníci. Obaja ministri tak popreli svoj záväzok, ktorý v decembri v liste Európskej komisii dali. Prečo riskujú hanbu na európskom poli? Kto vyhrá? Podľa šéfa Lesoochranárskeho združenia Vlk Juraja Lukáča v súčasnosti sa rozhoduje o budúcnosti slovenských lesov – buď to vyhrá lesnícky princíp, alebo ochranársky. Ak vyhrajú lesníci, ochranári budú už navždy zatlačení do úzadia. „Ďalší dôvod, prečo sa lesníci snažia dostať do dolín, je ekonomický. Je v nich kvalitné drevo, odhadujem okolo 25-tisíc kubických metrov, čo je asi 30 miliónov korún,“ povedal Juraj Lukáč. Ak sa raz otvorí Tichá a Kôprová dolina, hrozí, že časom zostanú otvorené navždy a ako rezervácie zaniknú. Lukáč argumentuje, že u nás to tak chodí. „Je to taktika. Najprv sa znehodnotí časť územia a z toho vyplynie, že už to nemusí byť prísne chránené územie. Nakoniec niekto povie, že to nemusí byť národný park, ale iba lesopark s reštauráciami a zjazdovkami.“ Zelené otázky na www.izurnal.sk: Téma: Čo robíme pre našu Zem? Prieskum: Zelené mestá Váš Žurnál: Žilina až také zelená nie je Ministri Izák a Jureňa za zaručili, že v dolinách žiadne zjazdovky nebudú a ťažba prírodu nepoškodí. Ich vyjadrenia sú zatiaľ v rozpore so skutočnosťou. Podľa ochranárov lesníci už škodu narobili a podali na nich trestné oznámenie. Obaja ministri ešte v decembri v liste Európskej komisii sľúbili, že 220 hektárov v dolinách, ktoré postihla kalamita, zostane bez zásahu. Týždenník Žurnál prináša kópiu prílohy ich listu komisii. Je na nej mapa, v ktorej sú obe vyznačené doliny ako oblasti bez zásahu. Ministerstvá tvrdia, že tento záväzok neporušili. Odvolávajú sa na vlastnú odbornú štúdiu, podľa ktorej ťažba v časti dolín nepoškodí biotopy, ktoré musí Slovensko podľa európskych smerníc chrániť. Ministri tiež verejne neodsúdili vývoz neoznačeného dreva v noci na aute s logom štátnych lesov, čo sa v normálnom štáte podľa ochranárov volá krádežou. Pritom nočnú akciu videlo v televízii celé Slovensko.  Ministerstvo životného prostredia sa usiluje vyhovoriť na súkromníkov. „Ťaží sa len na ploche 86 hektárov, ktoré susedia s najprísnejšie chráneným územím, preto, aby podkôrny hmyz neohrozil živé porasty, ktoré patria súkromným vlastníkom. Za spôsobenú škodu by im musel štát zaplatiť,“ vysvetlil hovorca ministra Peter Višváder. Juraj Vanko z Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov povedal, že za ťažbu v dolinách nelobovali na ministerstve. I keď on by nebezpečenstvo lykožrúta nepodceňoval. Podľa neho tu ide o boj dvoch koncepcií. Hrozí invázia lykožrútov? Zásadný spor je v tom, či doliny po kalamite treba nechať na samovývoj a spadnuté kalamitné drevo neťažiť, alebo ho odtiaľ vybrať. To prvé tvrdia ochranári. Najhlavnejším argumentom lesníkov pre ťažbu je škodca – lykožrút, ktorý sa, ako tvrdia, môže v spadnutom dreve tak premnožiť, že o rok napadne väčšinu Tatier. Ochranári zase hovoria, že lykožrút je prirodzenou súčasťou ekosystému a skúsenosti ukazujú, že celý les zničiť nemôže. Tichá a Kôprová dolina sú prírodné rezervácie a v Tatrách sú poslednými bezzásahovými zónami. Z celého národného parku rozlohou tvoria asi desať percent, spolu majú asi osemtisíc hektárov. Nemožno v nich ťažiť drevo, chemicky striekať, nesmie sa tam, napríklad, ani stavať, umiestňovať reklama, poľovať, atď. Majú zostať rezerváciami, územím, kde príroda bude sama sebe pánom. Ochranári sú odhodlaní brániť doliny aj na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu. V sobotu ich na verejnom zhromaždení v Tatrách vyhlásili za územia chránené občanmi. V tesnej blízkosti aktivistov protestovalo asi dvesto majiteľov lesov. Tí nesúhlasili s ochranármi a vyhlásili Tichú a Kôprovú dolinu za územie chránené vlastníkmi. Tatry tak namiesto jedného ochrancu dostali hneď dvoch. Vývoj celej situácie z diaľky monitorovala polícia. Organizátori počas akcie verejnosti objasňovali teóriu bezzásahových lesov a priebeh celého diania v Tichej a Kôprovej doline od začiatku až do stavu, v akom je dnes. Problémy sa podľa nich začali po vymenovaní nových riaditeľov národných parkov a chránených krajinných oblastí. Ochranári vyhlásili päť požiadaviek – definitívne zastavenie ťažby v Tichej a Kôprovej doline, vyšetrenie ťažby nezávislou komisiou Slovenskej inšpekcie životného prostredia a vyvodenie osobnej zodpovednosti, vyplatenie kompenzácií súkromníkom. Poslednou požiadavkou bolo prijatie zonácie Tatier, ktorú pripravilo bývalé vedenie parku.
Písať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia. Powered by AkoComment Tweaked Special Edition v.1.4.6 |
||||
Pridať komentár