Navigácia
| Titulka |
| Naj zo Žurnálu |
| Komentár |
| Fotogalérie |
| Archív Žurnál 2009 |
| Archív Žurnál 2008 |
| Archív Žurnál 2007 |
| Servis |
| Archív tém |
| Žurnál v literatúre |
Vyhľadávanie
| Univerzita horí! |
| Autor: Marián Repa, foto: Jozef Jakubčo | ||||
| Štvrtok, 10. december 2009 | ||||
 Preplnené posluchárne, nedostatok vyučujúcich, málo peňazí pre vysoké školstvo. Na chronické problémy, ktoré trápia aj naše školy, sa rakúski študenti rozhodli upozorniť radikálnym spôsobom – obsadili univerzity. Vlna masových demonštrácií, najväčších od roku 1968, sa medzičasom preliala aj do ďalších krajín. „Vzdelanie nie je tovar!“ zaznieva z tribún. Pre úplnosť však treba dodať, že nie je ani zadarmo. Nájsť preto optimálny model financovania vysokého školstva bude pre Európanov výzvou na najbližšie roky.Všetko sa to začalo v utorok 20. októbra, keď študenti viedenskej Akadémie výtvarných umení začali okupačný štrajk. V priebehu niekoľkých dní sa protesty rozšírili do celého Rakúska. „Príchod tejto vlny sme mohli čakať,“ povedal v rozhovore pre denník Der Standard rektor Viedenskej univerzity Georg Winckler. Na vysokých školách študuje o 20 percent viac študentov ako v minulosti a ich celkový počet presiahol v tomto školskom roku 300-tisíc. Taký nápor študentov školy nezvládajú. Nemajú na to dostatočné priestory, vybavenie ani finančné prostriedky. Veční študenti a bezplatné školstvo Rakúske univerzity už viac ako mesiac pripomínajú skôr bojisko než akademickú pôdu. Na stenách visia oznamy, plagáty a heslá štrajkujúcich študentov. Chodby lemujú rozložené spacáky a plynové variče s obrovskými hrncami, v ktorých si varia cestoviny – dôkaz toho, že študenti to s obsadením hlavných prednáškových sál myslia vážne. Poslucháreň č. 1 na technike alebo Auditórium maximum na Viedenskej univerzite sú miesta, kde stále pulzuje život. Cez deň sa v nich aj diskutuje. Večer sa premenia na obrovskú nocľaháreň. Napriek revolučnej nálade sa na univerzitách normálne vyučuje. Prednášky sú však v náhradných priestoroch. Program v najväčších aulách je veľmi pestrý. Každý deň sem pozvaní hostia prichádzajú podporiť študentov so svojimi prednáškami. Marxista Robert Misik, kritik kapitalizmu Jean Ziegler – ľavicové ikony sú prijímané za všeobecného aplauzu. Človek si kladie otázku – ide ešte naozaj o kritiku vzdelávacieho systému alebo kritiku systému ako takého? „Vzdelanie je ľudské právo garantované ústavou. Všetci tí, čo študovali grátis, teraz vravia: za štúdium sa musí platiť. Ako je možné, že minister pre vedu Johannes Hahn mohol študovať 22 semestrov a práve on žiada od študentov poplatky? Akým právom?“ pýta sa spisovateľ Robert Menasse, ktorý je známy ako veľký kritik pomerov v Rakúsku. V sále to zašumí a počuť aj ďalšie príklady večných študentov. Bývalý kancelár Viktor Klima (SPÖ) údajne študoval hospodársku informatiku diaľkovo 33 semestov, čo je takmer 14 rokov! Jeho nasledovník Alfred Gusenbauer (SPÖ) politológiu 9 rokov. Mená ďalších rekordérov z radov politikov mi nič nehovoria, no zdá sa, že v tejto disciplíne držia svetový rekord. Potom už vôbec neprekvapuje, že štúdium v Rakúsku namiesto bežných 10 semestrov trvá podstatne viac. „Napriek tomu, že žijeme v spoločnosti, ktorá je založená na raste, a HDP Rakúska dlhodobo rástol, podiel výdavkov na vzdelanie kontinuálne klesá. Dnes predstavuje iba 1,3 percenta, pričom samotná EÚ odporúča členským štátom, aby dávali 2 percentá. Nechcem žiť v spoločnosti, kde chirurg, pilot alebo taxikár nemá dostatočné vzdelanie. Ja som mal to šťastie, že som mohol študovať zadarmo. Aj preto nie som hlúpy! Preto vás žiadam, zotrvajte v proteste!“ končí svoju obhajovaciu reč za bezplatné školstvo Menasse. Vzápätí ľudia vstávajú a v sále sa ozýva obrovský potlesk. Bohatých rodičov pre všetkých! Bezplatné školstvo je v Rakúsku považované takmer za niečo „posvätné“, na čo nikto nemôže siahať. Trochu zjednodušene sa dá povedať, že rakúska štátna doktrína sa zakladala na dvoch prístupoch: na radikálnom odmietaní atómovej energie a bezplatnom školstve, dostupnom pre všetkých. Po referende v roku 1978, keď proti spusteniu jadrovej elektrárne Zwentendorf hlasovalo 50,47 percenta občanov Rakúska, je energia z atómu absolútne tabu. Súhlas s týmto postojom sa tiahne celou spoločnosťou – od zelených cez sociálnych demokratov až po ľudovcov. Inak je to v prípade vysokého školstva. Tam bolo tabu už raz prelomené. Rastúce náklady priviedli v roku 2000 čierno-modrú koalíciu ľudovcov a slobodných k rozhodnutiu zaviesť poplatky za štúdium. Za jeden semester museli študenti zaplatiť 374 eur, čo vyvolalo prvú veľkú vlnu protestov. Minulý rok tesne pred voľbami ich sociálnodemokratická vláda znova zrušila, no súčasný minister pre vedu Hahn začal hovoriť o ich znovuzavedení. Práve jeho nová koncepcia reformy vysokého školstva sa stala hlavnou rozbuškou k protestnej vlne. Porušenie tohto princípu považujú študenti za zavedenie elitárstva do prístupu k vzdelaniu. „Prijímacie skúšky sú úplne zbytočné, načo máme potom maturitu? To je predsa jednotné vysvedčenie pre všetkých,“ argumentuje študent fyziky Maximilian Hacker. O poplatkoch za štúdium nechce ani počuť: „Predstavme si rodinu s tromi deťmi, ktoré chcú študovať na vysokej škole. Budú si to môcť dovoliť, ak sa zavedú poplatky? Ak nemajú bohatých rodičov, asi nie,“ vysvetľuje mladý demonštrant, ktorý pravidelne nocuje v posluchárni č. 1 na Technickej univerzite. Jeho slová sú narážkou na obľúbené heslo demonštrantov: „Bohatých rodičov pre všetkých!“ S podobnými heslami sa stretnete prakticky všade: na fasádach univerzít, ale aj na internetových portáloch ako tu-brennt.at či unsereuni.at, ktoré informujú o priebehu štrajku. Od predchádzajúcich protestov sa súčasné líšia práve tým, že informácie sa prostredníctvom internetu šíria ako blesk. Asi aj preto sa podarilo zmobilizovať toľko študentov. Peniaze zaliate v betóne Štrajk študentov mnohých zaskočil. Dnešní mladí Rakúšania boli totiž vnímaní ako pasívni a konformní. V alpskej republike, po desaťročia budovanej na kompromise medzi červenými (SPÖ) a čiernymi (ÖVP), sa podarilo vybudovať takú blahobytnú spoločnosť, že štrajk ako prejav sociálnej nespokojnosti je tu jav nanajvýš zriedkavý. Masové protesty študentov preto mnohým Rakúšanom pripadajú ako malý zázrak. Zároveň si kladú otázku: Je to výbuch frustrácie celej generácie alebo iba búrka v pohári vody? Zatiaľ čo študenti chcú veriť v prvú možnosť, politici a väčšina verejnosti sa prikláňajú skôr k tej druhej. Celonárodný odpor, ktorý v máji 1968 spojil robotníkov a študentov, v Rakúsku podľa všetkého nehrozí. Drvivá väčšina požiadavky študentov odmieta. Ako ukazujú prieskumy verejnej mienky, až 86 percent ľudí sa vyslovilo za obmedzenie počtu študentov a zavedenie prijímacích skúšok, čo je v príkrom rozpore so študentskými požiadavkami. „Prečo by nemohli niečo platiť? Prečo by nemali robiť prijímacie skúšky? To, že u nás môže hocikto grátis študovať, tiež nie je celkom v poriadku. Veď 380 eur predsa nie je tak veľa,“ komentuje situáciu Joseph Stehlik z trafiky pri Technickej univerzite. Naráža na fakt, že za posledné tri roky, odkedy sa v Nemecku platí školné asi 1000 eur na rok, sú rakúske univerzity doslova zaplavené nemeckými študentmi. Tí nemajú žiadne jazykové problémy, navyše, doma musia absolvovať prijímacie skúšky. Počet nemeckých študentov na rakúskych univerzitách tak presiahol 22-tisíc. Najviac ich študuje na univerzitách v Innsbrucku a Salzburgu, čo je prakticky „za rohom“. Paradoxne, na model rakúskych poplatkov sa pri svojom verdikte odvolával práve nemecký Ústavný súd, ktorý v januári 2005 rozhodol, že celoštátny zákonný zákaz školného porušuje práva spolkových krajín a tie majú právo školné vyberať. Teraz sa situácia obrátila a v šiestich spolkových krajinách v Nemecku študenti musia poplatky platiť, zatiaľ čo v susednom Rakúsku nie. Minister pre výskum Johannes Hahn (ÖVP) to chce vyriešiť zavedením prijímacích skúšok a v niektorých atraktívnych odboroch (ako právo, medicína, psychológia či podnikové hospodárstvo) aj obmedzením počtu študentov (tzv. numerus clausus). Argumentuje, že zrušením poplatkov prichádzajú vysoké školy o 150 miliónov eur ročne. „To je len čiastočná pravda, pretože pán minister povedal A, ale zabudol dodať B. V uplynulých rokoch totiž štát zhruba o rovnakú sumu znížil rozpočet pre vysoké školy. Okrem toho, z celkovej sumy 2,5 miliardy eur predstavujú poplatky iba zlomok, zlú situáciu nemôžu zachrániť,“ vysvetľuje Thomas Wallenberg, podpredseda Österreichische HochschülerInnenschaft, čo je najvyšší orgán rakúskych študentov. Prostriedky podľa neho v Rakúsku sú, no „namiesto do vzdelávania sa investujú do betónu. Koralm tunel, ktorý spojí Korutánsko so Štajerskom, bude stáť daňových poplatníkov 5 miliárd eur. Naozaj ho potrebujeme?“ Požiadavku na zvýšenie rozpočtu preto považuje za reálnu, zatiaľ však chýba politická vôľa. Práve protest má politikov prinútiť zmeniť ich priority. Iný uhol pohľadu Aj keď požiadavky študentov sú v mnohom zmysluplné a oprávnené, pri pohľade zvonka sa situácia javí trochu odlišne. „Hoci súčasná situácia nie je optimálna, nesúhlasím s názorom, že študijné podmienky sú tu katastrofálne. O opaku svedčia napríklad aj medzinárodné ratingy, kde rakúske univerzity obsadzujú vo viacerých študijných smeroch popredné pozície. Hoci si to mnohí neuvedomujú, aj napriek určitým problémom úroveň vzdelania v Rakúsku dosahuje veľmi vysoký štandard,“ hovorí slovenská študentka Romana Kropilová, ktorá na viedenskej Ekonomickej univerzite študuje medzinárodnú podnikovú ekonómiu. Iná slovenská študentka sa s požiadavkami protestujúcich viac-menej stotožňuje: „Sympatizujem s požadovaním zlepšenia pracovných podmienok pre pracovníkov a zamestnancov univerzít (mnoho vyučujúcich robí nadčasy) a s požiadavkou demokratizácie univerzít. Čudujem sa však, že študenti žiadajú flexibilnejšie študijné plány, keďže rakúsky systém považujem v porovnaní so slovenským za extrémne flexibilný,“ hovorí Oľga Žišková, študentka odboru Medzinárodný rozvoj na Viedenskej univerzite. Iný zaujímavý názor prichádza z prostredia akademikov. Dr. David Campbell z WIFO inštitútu na univerzite v Klagenfurte tvrdí, že najväčšou prekážkou pre študentov nie sú ani tak samotné poplatky, ale stúpajúce ceny nájomného. Potvrdzuje to aj Maximilian Hacker, ktorý z mestečka Tulln an der Donau dochádza do Viedne každý deň. „Keď ešte moji rodičia pracovali, tak som si mohol dovoliť podnájom vo Viedni. Teraz, keď sú na dôchodku a ceny stúpli, cestujem každý deň sem a späť.“ Campbell sa napriek všeobecnému odporu zo strany študentov prihovára za štátne pôžičky. Tie by sa mali podľa neho neskôr prostredníctvom daní vracať späť do štátnej pokladnice. Kto zarobí menej, menej zaplatí, so stúpajúcim príjmom by platil viac. Takýto systém by bol podľa neho najspravodlivejší, otázne je, či by bol v Rakúsku priechodný. Ako lavína Študentské protesty sa z Rakúska medzičasom rozšírili aj do susedných krajín. V Nemecku vyhlásilo štrajk takmer 60 univerzít a postupne sa pridávajú ďalšie. Protesty sa konali aj v Taliansku, vo Francúzsku, v Chorvátsku či vo Veľkej Británii. Okrem požiadavky na bezplatné štúdium a lepšie financovanie škôl študenti protestujú proti tzv. Bolonskému procesu, ktorý na celom starom kontinente zavádza trojstupňovú úroveň vysokoškolského štúdia (bakalár, magister, doktor). Bolonský proces v princípe nie je zlým nástrojom na zabezpečenie voľného pohybu študentov a pedagógov, otázne je, či jednotný kreditový systém nevnáša do hodnotenia prílišné zjednodušenie. Má, povedzme, skúška z etiky vo Freiburgu za 4 kredity naozaj takú istú hodnotu ako napríklad na Trnavskej univerzite? Ďalšie čertovo kopýtko tkvie v tom, že násilné rozdelenie päťročného štúdia na bakalárske a magisterské je pre mnohé odbory nevyhovujúce. „Špičkové vzdelanie bolo postavené na slušných teoretických základoch, získavaných v prvých troch ročníkoch, na ktoré nadviazali špecializovanejšie predmety. Toto sa nedá zmysluplne rozdeliť. Východiskom by bolo nechať na škole rozhodnutie, či bude ponúkať štúdium rozdelené na dva stupne alebo zlúčené,“ myslí si Damas Gruska z Univerzity Komenského v Bratislave. Má sa za vysokú školu platiť? Rakúski študenti štrajkujú už vyše mesiaca. Vysokoškoláci okrem iného požadujú viac peňazí pre univerzity a odmietajú úvahy o spoplatnení štúdia. Myslíte si, že vzdelanie by malo byť bezplatné, alebo je to tovar ako každý iný, a preto by sa zaň malo platiť? Juraj Buzalka sociálny antropológ, Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave: Vzdelanie naozaj nie je tovar ako napríklad jogurt či auto. Vzdelávací systém je niekoľkogeneračná investícia a jej návratnosť presahuje volebné cykly či biznis plány. So vzdelaním je to ako s infraštruktúrou. Žiadna firma predsa nebude stavať diaľnicu len tak sama od seba. To musí urobiť štát alebo aspoň za to viacnásobne zaplatiť súkromníkovi, aby sa mu to oplatilo. Podobne je to s kvalitným vzdelaním. Spôsob financovania – spoplatnenie štúdia priamo alebo cez štátny rozpočet – podľa mňa nemá vplyv ani na kvalitu výučby, ani na prestíž diplomu. Príklad škandinávskych krajín v prístupe ku vzdelávaniu je podľa mňa vo všeobecnosti nasledovaniahodnejší ako anglosaský systém. Možno nebudeme mať laureátov Nobelovej ceny, podstatné je zredukovať množstvo pokútnych súkromných a provinčných verejných škôl. Na radikálny krok v tejto oblasti sú však voľby asi príliš blízko. František Gahér rektor Univerzity Komenského v Bratislave: Vzdelanie je hybný faktor vzdelanostnej spoločnosti, o budovanie ktorej sa usilujeme v priestore celej Európskej únie. Inými slovami, kvalita života aj z pohľadu spoločnosti, aj z pohľadu občana je bez masového rozšírenia vzdelania v dnešnej dobe len ťažko predstaviteľná. Ak k tomu ešte zoberieme na zreteľ to, že vzdelanie ako služba – na rozdiel od iných služieb – vyžaduje veľmi špecifické podmienky, tak prídeme k záveru, že na poskytovanie vzdelania nemôžu byť kladené rovnaké trhové kritériá ako na väčšinu iných služieb a tovarov. Pri zabezpečení vzdelávania a základnej zdravotnej starostlivosti je potrebná vysoká miera solidarity. Preto považujem dnešný stav – jedno vysokoškolské vzdelanie poskytuje štát na verejných vysokých školách z daní občanov ako bezplatné – za primerané riešenie aj vzhľadom na výšku nášho daňového zaťaženia. Skúsenosti s platením školného za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia, resp. za súbežné štúdium, ma presvedčujú o tom, že plošné zavedenie školného by zrejme vyvolalo značný odpor verejnosti. Damas Gruska Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave: Vzdelanie, samozrejme, nikde nie je bezplatné. Otázku, či ho majú platiť všetci daňoví poplatníci, alebo len študujúci, prípadne nejaký kompromis medzi týmto krajnými polohami, nepovažujem v súčasnej dobe na Slovensku za kľúčovú. Jednak sa u nás často zamieňa získanie vzdelania so získaním diplomu. V tom druhom prípade študenti radi zaplatia aj dvojnásobok, ak by dostali diplom obratom poštou a zbytočne sa to nenaťahovalo akože štúdiom. A pre toho, komu ide skutočne o získanie vedomostí, sú otvorené dvere kvalitných zahraničných univerzít, za ktorými každý rok viac a viac zaostávame. S tým by školné nič neurobilo, len by urýchlilo odchod mladých do zahraničia. Zuzana Humajová analytička Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika: V súčasnosti je najvážnejším problémom vysokých škôl na Slovensku otázka kvality štúdia. Spoplatnenie štúdia je jedným z účinných nástrojov na jeho skvalitnenie. Vysokoškolskému systému však nepomôže spoplatnenie polovičaté, ako to bolo v prípade externého štúdia. Bolo by potrebné zaviesť spoplatnenie celoplošné. Tento krok by okrem zvýšenia úrovne vysokoškolského štúdia vniesol do systému spravodlivosť. Renáta Králiková analytička SGI – Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť: Som zástankyňa plošného spoplatnenia vysokoškolského vzdelania na Slovensku. Medzinárodné trendy ukazujú, že financovanie vysokoškolského vzdelania len zo štátnych zdrojov je dnes neudržateľné. Sú na to dva základné dôvody: vzhľadom na demografický vývoj a na fakt, že znalostná ekonomika potrebuje viac ľudí s vyšším vzdelaním, počet študentov významne narástol (v SR sa od roku 1989 viac ako strojnásobil). Zároveň náklady na vysokoškolské vzdelanie a vedu vzrástli vzhľadom na rastúcu cenu moderných technológií. Ďalším, primárne slovenským dôvodom je, že je sociálne nespravodlivé, ak časť študentov (externisti) platí za to isté, čo majú ostatní zadarmo.
Písať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia. Powered by AkoComment Tweaked Special Edition v.1.4.6 |
||||
Pridať komentár