Navigácia
| Titulka |
| Naj zo Žurnálu |
| Komentár |
| Fotogalérie |
| Archív Žurnál 2009 |
| Archív Žurnál 2008 |
| Archív Žurnál 2007 |
| Servis |
| Archív tém |
| Žurnál v literatúre |
Vyhľadávanie
| Zlatá horúčka |
| Autor: Peter Podstupka, foto: Profimedia | ||||
| Štvrtok, 10. december 2009 | ||||
 Zlato sa už bude dať kúpiť aj v automatoch. Istá nemecká firma plánuje rozmiestniť v Nemecku, Rakúsku a vo Švajčiarsku približne 500 automatov. Budú fungovať rovnako ako tie na kokakolu. Zákazník vloží peniaze a z bankomatu vypadne zlatá tehlička. Nový spôsob predaja je inšpirovaný neustálym rastom cien zlata na svetových trhoch.Zlato nebolo ešte nikdy také drahé ako dnes. V čase našej uzávierky sa jeho cena pohybovala na historickom maxime okolo 1185 dolárov za jednu trójsku uncu (31,10 gramu) a pravdepodobne ešte porastie. Analytici predpokladajú, že časom sa môže vyšplhať až do výšky 2300 dolárov za uncu, hoci výkyvy v cene smerom nadol sa ešte objavia. „Dlhodobý trend však bude určite rastový,“ hovorí Branislav Habán z firmy Fimex Capital. Spotreba klesá, cena stúpa Za zvýšeným záujmom investorov o zlato sa skrýva strach z inflácie. Najlepšou obranou investorov pred infláciou je nákup komodít, ktorých hodnota neklesá. Predtým to okrem zlata bola ešte ropa, tá však už dnes nie je takou dobrou investíciou ako drahé kovy. Cena zlata rastie aj napriek tomu, že jeho reálna spotreba v tomto roku klesla. India, ktorá je tradične významným svetovým producentom zlatých šperkov, minula o 42 percent menej zlata ako vlani. Prepad spotreby pri výrobe šperkov zaznamenali aj na Blízkom východe. Menej zlata sa spotrebovalo aj v elektrotechnickom alebo chemickom priemysle. Ani to však investorov neodrádza – investície do zlata sú totiž nielen bezpečné, ale vedia aj slušne zarobiť. Priemerný výnos z investícií do zlata za posledných päť rokov sa pohybuje okolo desiatich percent a ten, kto doň investoval hneď po páde banky Lehman Brothers, už zhodnotil svoju investíciu o viac ako 50 percent. Čo ovplyvňuje cenu Kým neistota a obavy z inflácie vyháňajú ceny zlata do závratných výšok, výhodnosť investícií doň, naopak, ohrozuje dobre fungujúca ekonomika. „Ak sa svetu podarí rozumne vycúvať zo súčasnej expanzívnej politiky, spevnie dolár, firmám sa začne dariť a zlato začne oslabovať,“ hovorí Peter Bobík z Tatra banky. Cenu zlata ovplyvňuje aj intenzita ťažby. Čím viac zlata sa vyťaží, tým nižšia by mala byť jeho cena, ale aj keby sa hneď zajtra objavili obrovské náleziská zlata, rozbehnutie ťažby trvá nejaký čas. Preto nie je pravdepodobné, že by nové zdroje v najbližšom čase cenu zlata výrazne ovplyvnili. Navyše, za rok sa na celom svete vyťaží iba toľko zlata, koľko sa zmestí do miestnosti s objemom päť kubických metrov. Ťažba nepokryje ani svetovú spotrebu a chýbajúce zlato sa získava recyklovaním. Posledných päť rokov produkcia zlata každoročne klesá. Väčšina ľahko dostupných zdrojov sa vyčerpala koncom minulého storočia, keď svetová produkcia dosiahla svoj vrchol. Významnú úlohu pri tvorbe ceny zlata majú veľké banky. Predovšetkým národné banky prestávajú veriť doláru ako bezpečnej rezervnej mene a nakupujú zlato. Indická národná banka tento mesiac kúpila od Medzinárodného menového fondu približne 200 ton zlata a podobne sa správajú aj ďalšie významné banky, predovšetkým v Ázii. Na trhoch s kontraktmi na zlato sa angažujú komerčné banky, predovšetkým americké. Často predávali zlato, ktoré nemali, s tým, že jeho cena klesne, a potom svoj vlastný kontrakt lacno vykúpili späť. Ide o klasickú špekuláciu, ktorá je na finančných trhoch bežná. Zvyčajne sa robí pri istej psychologickej hranici – tak to bolo aj okolo hranice 1000 dolárov za uncu. Len čo táto hranica padla, banky prestali byť schopné zastaviť rast cien a hodnota zlata začala prudko rásť. Minimálne gram Na zvýšený záujem o zlato reagujú aj obchodníci na Slovensku. Okrem tradičných obchodníkov s cennými papiermi, ktorí ponúkali investíciu do zlata vždy, prichádza čoraz viac finančných spoločností so špecializovaným produktom. Zlato začínajú predávať aj banky. Prvou je Tatra banka, ktorá ponúka nákup investičného zlata pre svojich privátnych klientov. Neodporúča im však staviť všetko na zlato – jeho podiel na celkovom portfóliu klienta by nemal presiahnuť desať percent. Zlato v tomto prípade slúži hlavne ako poistka pre najhorší prípad. Svoju tehličku zlata si však môže kúpiť každý, kto na to má. Špecializované firmy na internete ponúkajú dodávku takzvaného investičného zlata. Minimálne množstvo je jeden gram a klient si ho buď vezme domov, alebo si ho môže uschovať v trezore komerčnej banky. Kúpiť si investičné zlato v obchode na Slovensku je zatiaľ problém, vo Viedni alebo v Prahe už takéto obchody sú. Bežnejšie je však nakupovanie takzvaného papierového zlata. Zákazník si prostredníctvom svojho brokera zlato kúpi, prípadne predá bez toho, aby ho niekedy v živote videl. „Je jedno, či máte zlato doma, alebo iba na papieri,“ tvrdí Habán. Podľa jeho slov je minimálny horizont investície zhruba tri roky a investovať treba približne tisíc dolárov. Peniaze však netreba mať k dispozícii okamžite a investícia sa dá rozložiť do viacerých mesiacov.
Písať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia. Powered by AkoComment Tweaked Special Edition v.1.4.6 |
||||
Pridať komentár