Navigácia
| Titulka |
| Naj zo Žurnálu |
| Komentár |
| Fotogalérie |
| Archív Žurnál 2009 |
| Archív Žurnál 2008 |
| Archív Žurnál 2007 |
| Servis |
| Archív tém |
| Žurnál v literatúre |
Vyhľadávanie
| Čína si kupuje svet |
| Autor: Peter Podstupka, foto: SITA | ||||
| Streda, 16. december 2009 | ||||
 Najdrahšia firma na svete už nie je americký koncern Exxon, ale čínsky petrochemický gigant Petrochina. Jeho hodnota v lete tohto roku prekonala hranicu 360 miliárd dolárov. V prvej desiatke najdrahších firiem, ktorú zostavila poradenská spoločnosť Ernst and Young, je už počet amerických a čínskych firiem rovnaký. Čína postupne posilňuje svoje postavenie a pomaly sa stáva najdôležitejšou ekonomikou sveta. Jej rast nedokázala zastaviť ani kríza. Kým sa vyspelé západné ekonomiky prepadli do recesie, čínska ekonomika sa dokázala preorientovať a zvýšiť svoju váhu v medzinárodnom meradle. Od rozhodnutí Pekingu dnes závisí aj osud dolára. Zahraničný dlh USA bol už pred krízou financovaný hlavne čínskymi investičnými fondmi a z Číny prišli aj miliardy dolárov, ktoré po jej prepuknutí naliala americká vláda do bánk. Odhaduje sa, že ak by Čína prestala kupovať americké štátne obligácie, úrok, za ktorý si USA budú schopné požičať, vzrastie nad 15 percent. Nie je však pravdepodobné, že by tak urobila. Aj preto, že potrebuje, aby Američania mali peniaze a mohli si za ne kupovať ich výrobky. Kroky k zníženiu závislosti od amerického dolára robí Čína potichu. Napríklad tak, že skupuje zlato – v rámci svojich rezerv už vlastní viac ako tisíc ton. Tak isto potichu umožnila svojim obchodným partnerom platiť za tovar v ich národných menách, a nie v dolároch. Vlastný svet Kríza sa v Číne neprejavila tak dramaticky ako inde aj vďaka viac ako 580 miliardám dolárov, ktoré vláda vyčlenila na podporu vlastnej ekonomiky. Tieto peniaze však na rozdiel od Európy alebo USA nešli na ozdravenie bankového sektora, ale priamo na projekty po celej krajine. Prím hrala infraštruktúra. Vláda dúfa, že to prinesie osoh v čase, keď sa svetová ekonomika znova naštartuje. Navyše, kríza Čínu poučila, že sa nemôže sústrediť len na vývoz svojich produktov, ale musí si vytvoriť aj domácu spotrebu. Práve na tú sa v najbližšom čase spoliehajú čínski ekonómovia, vediac, že svet sa síce pomaly zotavuje z krízy, ale v najbližšom roku rýchle oživenie nepríde. Firemný hlad Priame zahraničné investície sa od roku 2003 zdesaťnásobili a v roku 2008 Číňania preinvestovali viac ako 50 miliárd dolárov. Veľa z týchto peňazí ide na nákup firiem, ktorých technológie sú pre čínske fabriky kľúčové. Miestne firmy sa tak za veľmi krátky čas dostali na úroveň špičkových európskych a amerických koncernov. To, čo bola kedysi iba lacná napodobenina, je dnes technicky rovnocenný produkt. Aj preto dokážu čínske firmy konkurovať zavedeným spoločnostiam v špičkových odboroch, ako sú napríklad telekomunikačné siete. Čínska kolonizácia Čína je aktívna aj pri získavaní nových zdrojov. Nad USA zatiaľ vyhráva aj v tichej vojne o africké nerastné bohatstvo. V rámci Fóra čínsko-africkej spolupráce (FOCAC) ponúka africkým krajinám miliardy dolárov investícií a lacných pôžičiek. Už na prvom zasadnutí v roku 2006 sľúbila preinvestovať zhruba 5 miliárd dolárov, čo aj splnila, a tento rok to má byť dva razy toľko. Africké krajiny si budú môcť lacno požičať približne 10 miliárd dolárov, a tým najchudobnejším časť dlhov odpustí. Ziskom je rast vplyvu v regióne a zvýšenie vzájomného obchodovania, ktoré sa od roku zdesaťnásobilo. A to ešte Číňania plánujú zrušiť clá pre 95 percent produktov z najchudobnejších častí Afriky. V novodobom čínskom kolonializme však nejde len o peniaze. Každoročne sa zvyšujú počty štipendií pre afrických študentov na čínsky školách. Investuje do výstavby škôl a nemocníc v Afrike a poskytuje peniaze aj na boj proti chorobám. Zem a ropa Najväčším problémom Číny je závislosť od ropy, preto je pre ňu kľúčové mať dobré vzťahy s krajinami, ktoré jej majú dostatok. Okrem čoraz užšej spolupráce s Ruskom pri budovaní nových plynovodov a ropovod zo severu minuli Číňania len za posledné dva roky na rôzne projekty súvisiace s ropou v Afrike viac ako 13 miliárd dolárov. Čínske firmy momentálne bojujú aj o kontrolu nad náleziskami v Nigérii, o ktoré majú záujem aj európski a americkí petrochemickí giganti. Výsledná suma za licencie na ťažbu v tejto oblasti sa môže vyšplhať až na 50 miliárd dolárov. Rovnako zaujímavá je však pre Čínu aj pôda. Do poľnohospodárstva investuje miliardy dolárov – je to jedna z mála možností, ako zlepšiť katastrofálnu životnú úroveň vidieka. Okrem toho kupuje alebo prenajíma pôdu, kde sa dá. Medzinárodný inštitút na výskum potravinovej politiky (IFPRI) odhaduje, že od roku 2006 si bohaté štáty prenajali až 20 miliónov hektárov pôdy. Najaktívnejšia je práve Čína – v Afrike a Južnej Amerike. A kým západné krajiny zvyknú využívať pracovné sily z krajiny, kde sa farma nachádza, Číňania sú schopní doviesť si aj vlastných roľníkov. Výhoda Veľkou výhodou Číny je, že aj dnes má reálne peniaze. Jej devízové rezervy prekročili 2 bilióny dolárov, čo vyvoláva obavy v ostatných častiach sveta, aby nezačala skupovať krízou podhodnotené firmy, a tým sa ešte viac neinfiltrovala na západných trhoch. Pre jednotlivé národné vlády by to znamenalo katastrofu. Stratili by vplyv v podnikoch, ktoré dlhé desaťročia slúžia ako politické krytie ich aktivít a v budúcnosti by sa nemohli spoliehať, že vedenia týchto podnikov zohľadnia ich záujmy. Príkladom môže byť automobilka Volvo, o ktorú prejavili Číňania záujem. Napriek lákavej ponuke sa obchod nakoniec nezrealizoval.
Písať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia. Powered by AkoComment Tweaked Special Edition v.1.4.6 |
||||
Pridať komentár