Navigácia
| Titulka |
| Naj zo Žurnálu |
| Komentár |
| Fotogalérie |
| Archív Žurnál 2009 |
| Archív Žurnál 2008 |
| Archív Žurnál 2007 |
| Servis |
| Archív tém |
| Žurnál v literatúre |
Vyhľadávanie
| Záchranná služba, dobrý večer... |
| Autor: Peter Kubínyi, foto: Alan Hyža | ||||
| Streda, 16. december 2009 | ||||
 Už štyri roky je v platnosti nové číslo integrovaného záchranného systému 112, ktoré nahradilo známu zdravotnícku 155-ku, hasičskú 150-ku či 188-ku patriacu horskej službe. Jediné číslo, kde sú pripravení pomôcť pri záchrane ľudského života či majetku. Ako vyzerá jediná noc na operačnom stredisku, počas ktorej zazvoní telefón viac než stokrát? Ako nás vidia ľudia, ktorých my nevidíme?Neskoré silvestrovské popoludnie pred pár rokmi. Mladý muž sa rozhodol skoncovať so životom pre nešťastnú lásku. V petržalskom paneláku vošiel do pivnice, o rúru si uviazal šnúru, postavil sa na klátik a skočil. Vyrátal si to však zle. Zostal stáť na špičkách nôh so slučkou okolo krku a nemohol sa ani pohnúť. Keby takto zostal visieť dlhšie, premohla by ho únava a nakoniec by sa zadusil. Lenže on takto dlho visieť nezostal. Vytiahol z vrecka mobil a vytočil číslo záchrannej služby 155. Onedlho sa k domu prihnala húkajúca sanitka a chlapca zvesili. Je osemnásť hodín trinásť minút a v telefóne sa ozýva hlas starej panej. Diabetička, zabudla si pichnúť dávku inzulínu, pýta sa, čo má robiť. Pre lekára Jána Kovalčíka sa začína ďalšia z prebdených nocí v Koordinačnom stredisku integrovaného záchranného systému. Jedna z mnohých, ničím výnimočná, pretože ráno konštatuje, že mali len stopäť telefonátov. Kým telefón znova zazvoní, môže spomínať ďalej. Po zaľúbenom mladom mužovi s mobilom vo vrecku hovorí o dievčati, ktoré asi pred dvoma mesiacmi skočilo z Mosta SNP do Dunaja a voda ju unášala preč. Hnali sa k nej nielen zdravotníci, ale aj hasiči a potápači, aby im nakoniec všetkým oznámila, že ona sa iba stavila, že do toho Dunaja skočí... To sa už k rozhovoru pridáva aj ďalší muž v centre, ktorý sedí pri vedľajšom telefóne, diplomovaný zdravotnícky záchranár a operátor Ľuboš Bachratý. Pridá historku o chlapovi, ktorému spod auta trčali len nohy, a ktosi zavolal, že je mŕtvy. Ten ktosi sa už neobťažoval, aby do tých nôh čo i len kopol. Nastúpili zdravotníci i hasiči a spod auta vytiahli opravára. Pod Prístavným mostom leží mŕtvola! Ďalšie z radu nekonečných hlásení. Keď tam dorazili, našli iba bezdomovca pofajčievajúceho pri ohníčku. „Kde je tá mŕtvola?“ pýtali sa ho. „To som asi ja,“ odpovedal im. Asi mal záchvat, ale či naozaj, to sa nikdy nedozvieme. Ani mu na um neprišlo, že by mal ísť do nemocnice. Zostal pri ohníčku. Zdá sa, že o historky tu núdza nie je. Pridávajú sa aj ďalší, každý má čo povedať. A čo ten chlap, čo sa chcel obesiť, ale odtrhlo sa mu lano? Nevedel sa pozviechať zo zeme, tak si nás zavolal... 0 19.40 h riešia dvaja operátori – dvoch opitých naraz. „Skúste toho pána posadiť! Má okuliare? Hrb? Toho už poznáme!“ Peter, ročník narodenia 1961. „Ten nechce záchranku, zavolajte mestskú políciu.“ Druhý chlap, o dva roky starší, leží v Stupave pred krčmou Ulička. Tiež známa firma. Ani ten netúži po tom, aby mu ktosi pomáhal. Chce si len pospať. Emergency po slovensky Znie to síce ako čierny humor, ale doktor Kovalčík žne zaslúžené úspechy svojej práce za posledných dvadsať rokov. Bol to on, kto v roku 1990 rozbiehal s hasičmi a „horoslužobníkmi“ integrovaný záchranný systém (uzákonili ho v roku 2002). V časoch, keď sme všetci poznali iba číslo 155 a staručký dispečing Záchrannej a dopravnej zdravotníckej služby na Hraničnej ulici v Bratislave. Keď im zavolali, zhodnotili situáciu, ak to bolo potrebné, volali policajtov, hasičov, kontaktovali nemocnice. V dnešnom centre sedia okrem policajtov všetky základné záchranné zložky pekne spolu. Dvanásť ľudí, z toho šesť zdravotníkov a jeden lekár. Majú spoločné číslo 112 a vybavia všetko. Stačí prepojiť hovor kolegovi alebo spojiť v jednom hovore všetky zložky. Nielen keď ide o život, ale aj keď je v hre majetok. Na prvý pohľad banalita – ktosi je za zamknutými dverami a potrebuje pomoc. Aby ste sa k nemu dostali, budete potrebovať najskôr policajtov a hasičov, aby otvorili dvere, až potom môžete pomáhať. „Vo svete takýto integrovaný systém nie je novinkou, vo Švédsku napríklad funguje už od šesťdesiatych rokov. Vedel som, že takýto systém potrebujeme aj my,“ hovorí Kovalčík. „Aby sme ho však mohli vytvoriť, potrebovali sme najskôr vyškoliť zdravotníckych záchranárov. Nebolo dosť lekárov, ktorí by mohli slúžiť.“ Spomenie si na mladú lekárku z interného oddelenia, ktorá do služby nastúpila iba preto, že musela. Ráno sa vrátila bledá so slovami: „Tam ma už nikto nedostane, veď oni jazdia aj po chodníkoch!“ Lekár, ktorý má za sebou odbor urgentná medicína, sa čudovať nebude. „Koncepciu urgentnej medicíny sme vyvíjali do roku 1998, keď sa dostala na úroveň ostatných medicínskych odborov. Mať z nej atestáciu, to je prvý krok lekára do sanitky, ale aj na urgentné príjmy v nemocniciach,“ dodáva doktor Kovalčík. To, o čom hovorí, určite poznáte. Napokon, amerických seriálov s touto problematikou ste už určite videli dosť. Emergency... Pomaly, ale isto prichádza aj k nám. Výhoda? K človeku s infarktom príde sanitka, lekár urobí EKG, cez operátora konzultuje prípad s pracovníkmi Národného ústavu srdcovo-cievnych chorôb a do deväťdesiatich minút v prípade potreby môže byť na operačnom stole. Predtým by ho boli odviezli do spádovej nemocnice, zavolali by k nemu kardiológa ... a celé by to trvalo o hodinu až dve viac. Pre pacienta, ktorému ide o minúty, nekonečne dlho. Niekto má však času dosť. To sú tí, ktorí operátorov iba otravujú. Neprispôsobiví „Pred Tescom leží muž, nohy mu trčia do cesty, vyzerá ako mŕtvy, robte s ním niečo!“ Keď prídu, pošle ich do horúcich pekiel. Opilec. Pánom sa stal pacient a vlastne neexistuje šanca, ako poniektorých umravniť. Vyzerá ako mŕtvy. Čo keby mal naozaj namále? Keby k nemu nešli a on by o hodinu skočil pod auto, mali by na krku právnikov. Nezmyselný výjazd? Nech si ho zaplatí? Dobrá myšlienka, ale zväčša nevolá opilec, ale ktosi, komu prekáža. Berte si ho! Ale kam? Záchytky nemáme, ani „opilecké sanitky“, ktoré kedysi takýchto ľudí do záchytiek zvážali. Za noc ich je desať až dvadsať. „Na autobusovej zastávke na Herlianskej ulici leží žena a asi nedýcha,“ hlási hlas v telefóne. „Skúste ňou potriasť, či si len priveľa nevypila,“ hovorí operátor. „Ja sa jej dotýkať nebudem!“ odpovedá hlas. Keby ňou volajúci zatriasol, zistil by to, čo neskôr museli konštatovať záchranári. Opitá. „Čo sme sa takto navozili do Ružinova bezdomovca, ktorý zvykol spávať v podchode pri starom rozhlase! Volal sa Teo,“ spomenie Ľuboš Bachratý. „Nikdy sa o neho nikto nepostaral, ale zato volali nám. Čo ak umrie? Zamrzne?“ Číry alibizmus. Zavolám a splnil som si svoju občiansku povinnosť, ba čo viac, aj svedomie mám čisté. Pre záchranárov to znamenalo odviezť Tea do Ružinova, kde mal trvalý pobyt, a pre Tea vrátiť sa z Ružinova do podchodu... Nakoniec z podchodu zmizol. Možno preto, že ho tam stále ktosi otravoval. „My nie sme sociálna služba, sme tu na to, aby sme riešili akútne, život ohrozujúce stavy,“ povie Ľuboš Bachratý. Ale dakomu sa to vysvetliť nedá. Chýba vraj výchova, aj zdravotná. „Keď si porežem palec, nebudem predsa volať na číslo 112 ani stáť a čakať, kým vykrvácam. Veľmi veľa ľudí telefonuje pre úplne nepodstatné veci.“ Ešte netuší, čo ho čaká, keď zodvihne telefón, ktorý opäť začal vyzváňať. Načo si vás platím? „Dobrý večer. Hovoríte, že máte pretočené viečko? Skúste ho natiahnuť prstom, možno sa vráti do pôvodnej polohy. Nejde to? A nemáte doma niekoho, kto by vám pomohol? Nemáte. Aha, takže pred dvoma dňami ste boli u očnej lekárky, ale potom nerozumiem, prečo voláte v piatok večer nám. Ona vám neporadila? Tak choďte na pohotovosť, na očnú kliniku. Aha, nechcete. Tak potom zajtra k svojmu obvodnému lekárovi.“ Keď zloží telefón, zhlboka sa nadýchne. A predsa to tej žene nemá za zlé. Mala takmer osemdesiat. Vždy lepšie, ako keď volal mladý muž, že má kurie oko a teraz ho rozbolelo. Alebo iný, ktorý zhltol pamäťovú kartu počítača a dožadoval sa jej späť, lebo z nej potrebuje údaje. Či dievčina, ktorá sa ozvala v noci s kurióznou otázkou – v sobotu večer mala sexuálny styk a keďže sa bála, že mohla otehotnieť, pýtala sa, či jej ešte zaberie antikoncepčná tabletka. Je to práca, ktorá si vyžaduje božskú trpezlivosť. Čo by ste povedali mladej feťáčke, ktorá si „šnupla“ koks a má podozrenie, že v ňom boli aj kúsky skla? Pýtala sa, či jej to sklo môže uškodiť... Ale ani jej otázka nemala na tú, ktorá prišla šesť minút pred deviatou hodinou. „Manžel mal ejakulát sfarbený dohneda a teraz je vyplašený. Vraví, že asi prechladol. Mám vám ho tam priniesť?“ pýta sa hlas, zrejme netušiac, že hovorí s operačným strediskom. „Čo s ním spravíte, keď vám ho tam prinesiem? Myslíte si, že do rána neumrie? A urológ si ho nechá?“ Nakoniec telefonujúca hovor zaklincuje slovami: „Čo si myslíte, že som taká blbá?“ Nasledujúci telefonát, že kdesi horí pivnica, je rutina. Rutina je aj hovor s pánom Jozefom, toho poznajú už podľa hlasu. Srdciar, astmatik, od začiatku roka volal asi stopäťdesiatkrát, niekedy aj dva razy denne. Vôbec nedodržiava liečebný režim, potom sa mu raz zle dýcha, inokedy ho tlačí pri srdci. Takmer vždy vyráža k tomuto päťdesiatnikovi sanitka. Z nemocnice by ho boli dávno vyhodili, neposlúchaš, choď, záchranári môžu len konštatovať, že ide o ťažko chorého človeka. „Na pohotovosť? Nejdem! Načo si vás platím?!“ slová otca, ktorý odmieta ísť s dieťaťom s horúčkou na pohotovosť, lebo – tam sú choré deti. Nech príde sanitka. To už človek radšej počuje slová alkoholika s abstinenčným syndrómom. Ten sa len slušne pýta, do ktorej nemocnice má ísť. Mesto už dávno spí, ale telefón v operačnom stredisku vyzváňa ďalej. Desaťročnému dieťaťu cez deň trhali zub, má bolesti hlavy, matka mu dala paralen a chce vedieť, či mu smie podať ešte nejaký liek proti bolesti. Tu nejestvuje deň ani noc. Akoby sa tadiaľto chcelo prehnať všetko nešťastie polmiliónovej Bratislavy. Spomeňte si na to, keď budete vytáčať číslo 112. Naozaj musíte?
Písať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia. Powered by AkoComment Tweaked Special Edition v.1.4.6 |
||||
Pridať komentár