Navigácia
| Titulka |
| Naj zo Žurnálu |
| Komentár |
| Fotogalérie |
| Archív Žurnál 2009 |
| Archív Žurnál 2008 |
| Archív Žurnál 2007 |
| Servis |
| Archív tém |
| Žurnál v literatúre |
Vyhľadávanie
| Made in Slovakia |
| Autor: Marián Repa, Július Šípoš , foto: Roman Ferstl | ||||
| Streda, 03. marec 2010 | ||||
 Doma sme o nich veľa nepočuli, ale vo svete majú zvučné meno. Za úspech vďačia svojim jedinečným vynálezom. Presadili sa sami, napriek tomu, že Slovensko ako celok sa v oblasti inovácií nemá veľmi čím chváliť – znalostná ekonomika zostáva len nenaplnenou frázou a investície do vedy a výskumu sú smiešne nízke. Oni však mali nápad, boli vytrvalí a dnes výrobky postavené na ich nápade predávajú do celého sveta. S visačkou Made in Slovakia.Inovácie sú motorom, ktorý podporuje rast ekonomiky a prináša pracovné miesta. Skvelým príkladom je Južná Kórea – kedysi zaostalá krajina sa v priebehu niekoľkých desaťročí dokázala prepracovať na svetovú špičku. Vďačí za to množstvu vynálezov, ktoré tam každý rok zaregistrujú. Na milión obyvateľov pripadá 2591 patentov, čo ich zaraďuje hneď za Japonsko. Na porovnanie – na Slovensku je ich iba 35. Dá sa povedať, že slovenský „inovačný motor“ je dosť zadrhnutý, chýba aj palivo v podobe financií. Dve stovky patentov, ktoré vynálezcovia minulý rok prihlásili v Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici, je žalostne málo. O znalostnej ekonomike a inováciách sa u nás zatiaľ iba veľa hovorí. Organizujú sa konferencie, prijímajú vzletné vyhlásenia, stratégie a deklarácie. Skutočnosť je však taká, že namiesto peňazí do vedy a výskumu smerujú obrovské finančné toky do poľnohospodárskych dotácií, sociálnych podnikov a iných nezmyslov. Podľa Európskeho inovačného rebríčka (European Innovation Scoreboard), ktorý uverejňuje Európska komisia, obsadilo Slovensko minulý rok medzi 27 krajinami Únie 22. miesto. Oproti predchádzajúcim rokom je to mierne zlepšenie, ale stále sme na chvoste – medzi Poľskom a Maďarskom. Napriek tomu sa nájde niekoľko malých firiem, ktoré svojimi inovatívnymi nápadmi dokázali preraziť aj vo svete. Patria medzi ne aj tri spoločnosti, ktoré sa ocitli v rebríčku 500 európskych najrýchlejšie rastúcich firiem v oblasti IT, ktorý zverejňuje spoločnosť Deloitte. Spoločnosť Eset sa umiestnila na 180. mieste, Soitron na 193. a Millennium 000 skončila na 255. mieste. Molekula života Tridsať rokov trpezlivej práce v laboratóriu potreboval Ján Keresteš z Považskej Bystrice, kým sa mu spolu so synom Jánom podarilo izolovať biologicky účinnú frakciu rastlinného melanínu, nazývaného aj molekula života. Keresteš starší je odborník v oblasti chémie, biológie a mikrobiológie, Keresteš mladší jadrový fyzik. Tento rok ako prví zo Slovenska za svoj objav získali prestížne ocenenie Best Inventor Award, ktoré udeľuje Svetová organizácia duševného vlastníctva. Látka, ktorú objavili, môže mať široké uplatnenie – od farmaceutického priemyslu, výroby kozmetiky cez elektrotechniku až po modeláciu umelej inteligencie. „Rozsah využitia molekuly je obrovský, to, čo sme urobili my, je len prvý krok. Dalo by sa to porovnať so začiatkom využívania dvojkovej číselnej sústavy v počítačoch. Čiže naša molekula je niekde tam, kde boli počítače v 20. rokoch minulého storočia,“ vysvetľuje Ján Keresteš st. a dodáva: „Základnou stavebnou jednotkou sú dnes veľmi populárne a aj priemyselne využiteľné molekuly flavonoidov. V budúcnosti by ich bolo možné aplikovať napríklad v „chemických“ počítačoch, čo je vlastne vývoj syntetického mozgu, a keďže tieto molekuly môžu pôsobiť aj ako supravodiče, majú veľkú šancu presadiť sa tiež v elektronike.“ Na to, aby Kerestešovci mohli takýto výskum robiť, potrebovali peniaze z podnikania. Zdrojom financií bola mliekarenská firma NIKA, ktorú založili v roku 1991. „Zarábali sme peniaze, aby sme prežili, no súčasne sme sa venovali výskumu. Sme presvedčení, že peniaze sme investovali dobre, lebo keď už nie my, tak niekto druhý tieto poznatky využije,“ hovorí Ján Keresteš st. Dnes vo firme zamestnávajú takmer 60 ľudí a zároveň spolupracujú s 25 externistami v oblasti vedy a výskumu. NIKA sa venuje biotechnológiám, výrobe tavených syrov, syrových a bryndzových nátierok a podnikateľské aktivity rozbehla i v zahraničí. Spolumajitelia firmy sa pritom držia zásady – najskôr myšlienka, potom priemyselnoprávna ochrana, nasleduje výroba a distribúcia, predaj. „Tak je to všade vo vyspelých štátoch,“ hovorí Ján Keresteš, ml. „Keď človek niečo vymyslí, mal by si to dať právne chrániť, pretože nikdy neviete, kto striehne na váš vynález. Aj preto je dobré, že vynálezcovia a novátori majú oporu v Úrade priemyselného vlastníctva SR, ktorý rozhoduje o udeľovaní priemyselnoprávnej ochrany.“ Jednou z modifikácií vynálezu, ktorý si Kerestešovci dali patentovať aj medzinárodne, je flavonoidný extrakt z čierneho fermentovaného čaju – Matuzalem. Ide o produkt s protizápalovým, protivírusovým a antioxidačným účinkom, ktorý zároveň obnovuje prirodzený stav buniek v tele. „Henryho Forda, ktorý zaviedol pásovú výrobu automobilov, sa raz opýtali, ako by sa správal, keby bol chudobný. Povedal, že poslednú päťdolárovku by dal do reklamy. Ja zasa hovorím, že poslednú korunu by som dal do rozvoja vedy a výskumu biotechnológií. To, čo v predchádzajúcom storočí znamenali informačné technológie, budú v 21. storočí znamenať biotechnológie.“ Z garáže do sveta Prešovčan Bartolomej Janek mal v polovici 80. rokov predstavu, že raz zostrojí robot, ktorý bude slúžiť na priemyselné účely. Sen si splnil – podarilo sa mu vymyslieť reduktor, ktorý je rozhodujúcim prvkom v robotike a obrazne ho možno prirovnať k ľudským svalom. Svoj revolučný vynález vyvinul doslova v garážových podmienkach a dnes reduktor predáva do celého sveta. Prevodovka s krížovým redukčným mechanizmom, ktorú vyvinul, je hitom, čiastočne jej môže konkurovať jedine produkt japonskej spoločnosti Nabtesco. Firma Spinea, kde je od jej založenia v roku 1994 technickým riaditeľom, má v Európe prím aj vo vysoko presných ložiskových reduktoroch. Využívajú sa všade tam, kde sa kladú vysoké nároky na prenos krútiaceho momentu, a to z hľadiska presnosti, spoľahlivosti a životnosti, to znamená v robotizácii a automatizácii, v obrábacích strojoch a medicínskych prístrojoch, meracích zariadeniach, navigačných systémoch, leteckom a vojenskom priemysle a pod. „Naše prevodovky sú inštalované v robotoch obsluhujúcich výrobné linky firiem ako BMW, Volkswagen a DaimlerChrysler,“ hovorí Bartolomej Janek. „Zhruba polovica produkcie ide do robotiky a exportujeme do celého sveta. Škoda, že u nás na Slovensku sa takým pokročilých technológiám nevenujeme. Sme príliš odkázaní na zahraničných investorov, a tí zriaďujú na Slovensku najmä výrobné závody, do ktorých importujú svoje technológie. Potrebovali by sme viac vlastného know-how a vývojových centier.“ Na šance Slovenska presadiť sa vo svete vlastnými vyspelými technológiami hľadí so značnou skepsou. „V Japonsku vývojové firmy dostávajú od štátu nemalé dotácie. U nás sa k takýmto firmám stále správame macošsky. Spinea nikdy nedostala daňovú úľavu. Teraz sa veľa hovorí o tom, koľko peňazí dostane Slovensko z Európskej únie v rokoch 2007 až 2013. No z celkovej sumy približne 400 miliárd korún len asi 20 percent má ísť na znalostnú ekonomiku, tzn. vedu, výskum a vývoj. A ak mám dobré informácie, tie financie pôjdu mimo privátneho sektora, čo, myslím si, nie je správne.“ Spinea má viaceré medzinárodné certifikáty deklarujúce kvalitu nielen vo výrobe, ale aj vo vývoji a v celom manažmente. Tento rok bol Bartolomej Janek medzi nominovanými na prestížne ocenenie Európsky vynálezca roka. Hračka pre veľké deti Kontrakt na dodávku stotisíc pištolí s označením K100 pre odberateľa v Spojených štátoch sa podarilo uzavrieť banskobystrickej firme Grand Power. Jej konateľom, riaditeľom i konštruktérom je Jaroslav Kuracina. „Kontrakt je podpísaný na päť rokov. Každý mesiac by sme mali vyrobiť a dodať dvetisíc pištolí,“ hovorí vynálezca. Jaroslav Kuracina pochádza z hornej Oravy. K zbraniam sa dostal prostredníctvom svojho deda, aktívneho účastníka SNP, ktorý po vojne pôsobil vo Zväzarme a vnuka brával na strelnicu. „Bavilo ma strieľať, no čím ďalej, tým viac ma zaujímala technická stránka veci, ako to vnútri pištole a vôbec zbraní chodí, prečo to tak chodí a čo urobiť pre to, aby to fungovalo ešte lepšie.“ Od siedmich rokov žije v Banskej Bystrici a už na strednom odbornom učilišti začal navrhovať zbrane. Na Vojenskej akadémii v Brne študoval konštrukciu zbraní a munície, ale po revolúcii zo školy odišiel. Prvú patentovú prihlášku súvisiacu s pištoľou, vtedy označovanou ako K1, si podal v roku 1994 a pôvodne ju mali vyrábať v Považských strojárňach, kde v rokoch 1998 – 1999 vznikli aj prvé funkčné vzory pištole. Lenže podnik skrachoval a rovnaký osud postihol i Zbrojovku Brno, v ktorej chvíľu pôsobil vo funkcii poradcu generálneho riaditeľa pre technické veci. A tak sa rozhodoval, či sa vydať na samostatnú podnikateľskú dráhu. „V roku 2001 som na prestížnej medzinárodnej výstave IWA v nemeckom Norimbergu stretol odborníkov, s ktorými som bol v kontakte ešte prostredníctvom Považských strojární. Radil som sa s nimi, či v čase pretlaku rôznych zbraní, pištolí i samopalov má význam púšťať sa do niečoho podobného. Vyslovili zaujímavú myšlienku – pištole nie sú zbrane, ale hračky pre veľké deti. To znamená, že veľa ľudí vníma streľbu z pištole ako hobby.“ V máji 2002 teda založil firmu Grand Power, ktorá poskytuje služby klientom v oblasti vývoja, konštrukcie a výroby strelných zbraní a špeciálneho strojárstva. Pôvodnú pištoľ K1 vylepšil do podoby K100, výrobu viacerých jej komponentov i montáž zabezpečuje spoločnosť KOPS Detva, pričom 99 percent materiálu potrebného na výrobu je slovenského pôvodu. „Na výrobe a kompletizácii pištole sa podieľa okolo 50 ľudí. V materskej firme, v prenajatých priestoroch v Banskej Bystrici, pôsobíme štyria, v detvianskom KOPS-e s nami spolupracuje viac ako 40 ľudí, odliatky berieme z Považskej Bystrice, na Orave nám robia plastové výlisky, niektoré komponenty nám dodávajú z Dubnice nad Váhom, Vrábľov atď. Od roku 2002 naša firma vyexpedovala okolo 3500 pištolí, z nich 90 percent do zahraničia. Odberateľmi sú najmä spoločnosti a obchodníci v Južnej a Severnej Amerike, Česku, vo Francúzsku, v Holandsku, Maďarsku či v Poľsku. Na Slovensku predáme za týždeň len asi 3 – 4 kusy „Ká stovky“, súkromne si ju kupujú najmä policajti, bezpečnostné služby, vojaci z povolania, pochvaľujú si ju slovenskí reprezentanti v športovej praktickej streľbe. Záujem o jeho pištoľ, ktorej konštrukčné riešenie majú okrem Slovenska chránené patentom napríklad USA či Rusko, majú aj ozbrojené sily v zahraničí. Do výzbroje slovenskej armády sa zatiaľ nedostala. Príbehy slovenských značiek Či sa nám to páči, alebo nie, dnešný svet je založený na kultúre reklamy, marketingu a budovania značiek. Celý svet je dôkladne označkovaný. To, že sa v časopisoch každoročne objavujú rebríčky top značiek, berieme ako úplnú samozrejmosť. Prevahu v nich majú zväčša americké firmy, európske a japonské hrajú iba druhé husle. Slovensko je v tomto súboji skôr tichým pozorovateľom než aktívnym účastníkom. Má to viacero dôvodov. Jedným z nich je chýbajúca tradícia, keďže hlavná vlna industrializácie sa u nás odohrala až po druhej svetovej vojne. Samozrejme, nájdu sa aj také, ktorých tradícia siaha až do 19. storočia a fungujú dodnes. Napríklad v Harmanci vyrábajú toaletný papier už od roku 1829. Papiereň založil Franz Sigmund Leicht. V roku 1990 sa transformovala na akciovú spoločnosť a v roku 2002 sa stala súčasťou Slovak Hygienic Paper Harmanec. SHP zastrešuje 8 spoločností v 6 krajinách Európy s celkovým ročným obratom 120 miliónov eur. V súčasnosti továreň vyrába viac ako sto druhov servítok Harmony a ročne vyprodukuje 400 miliónov kotúčikov toaletného papiera Harmasan. Horší osud mali sklárne Zlatno, ktoré otvorili v roku 1836. Napriek tomu, že patrili k špičke, od 90. rokov minulého storočia to s nimi išlo z kopca a dnes už neexistujú. Podobne dopadli aj ostatné sklárne v okolí – v Málinci, Katarínskej Hute a v Poltári. Zašlú slávu novohradského sklárstva pripomína už iba torzo závodu Clara Utekáč, ktorý bol v minulosti prosperujúcou fabriku. Aspoň, že sklárňam Rona v Lednických Rovniach sa darí. V roku 1892 ich založil viedenský podnikateľ Jozef Schreiber a pôvodne niesli meno po svojom zakladateľovi – Schreiber & Neffen. Sklárne kládli veľký dôraz na rozvoj rôznych dekoračných techník, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že už v roku 1896 tu bol uvedený do prevádzky stroj na pantografické dekorovanie, ktorý bol prvý na európskom kontinente. Rovnianske sklo sa nazývalo aj „cisársky krištáľ“, zásobovali ním napríklad hotel Sacher vo Viedni. Dnes väčšina výroby putuje do zahraničia – každý štvrtý výrobok ide do Nemecka, každý siedmy do USA, každý desiaty do Británie. Celkovo do viac ako 60 krajín. V podtatranskom regióne má dlhú tradíciu pre zmenu textilná výroba. Mechanická pradiareň a tkáčovňa ľanu v Kežmarku bola prvou priemyselnou továrňou svojho druhu nielen na území Slovenska, ale aj bývalého Uhorska. Podnikateľ Karol Wein tu vyrábal obrusy, servítky, uteráky, utierky, posteľnú bielizeň i vreckovky. V súčasnosti musel Tatraľan masívne prepúšťať a je otázne, či sa dožije okrúhleho 150. výročia. Označenie Tatra má vo svojom názve aj Martinská nábytkáreň. Producent stoličiek z ohýbaného dreva tento rok oslavuje 120 rokov od svojho vzniku. Po útlme v 90. rokoch nastalo oživenie a dnes martinská Tatra nábytkáreň vyváža viac ako 85 percent svojej produkcie do zahraničia. Kontinuita existuje aj v potravinárskom priemysle. Čokolády a iné cukrovinky začali bratia Stollwerckovci v Bratislave vyrábať už v roku 1896 a pod názvom Figaro sa tu robia dodnes. S potravinárskymi výrobkami nesúcimi názov Carpathia sa stretávame už od roku 1909. V roku 1992 firmu kúpila švajčiarska spoločnosť Nestlé. Dnes vyrábajú v Prievidzi ročne 30-tisíc ton výrobkov, z ktorých pätina putuje na slovenský a český trh. Ostatné idú do 20 štátov sveta. Spoločnosti, ktoré vznikli ešte za Rakúsko-Uhorska a fungujú dodnes, by sa dali spočítať na prstoch oboch rúk. Patria k nim aj tri najväčšie bratislavské podniky: Slovnaft – predtým Apollo (1895), Istrochem – Dynamit Nobel (1873) – a Kablo (1895).
Písať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia. Powered by AkoComment Tweaked Special Edition v.1.4.6 |
||||
Pridať komentár