Navigácia
| Titulka |
| Naj zo Žurnálu |
| Komentár |
| Fotogalérie |
| Archív Žurnál 2009 |
| Archív Žurnál 2008 |
| Archív Žurnál 2007 |
| Servis |
| Archív tém |
| Žurnál v literatúre |
Vyhľadávanie
| Kameňany: kto z koho |
| Autor: Peter Kubínyi, foto: Alan Hyža | ||||
| Streda, 03. marec 2010 | ||||
 Po druhej svetovej vojne žilo v Kameňanoch len päť rómskych rodín, dnes sú Rómovia v obci v prevahe, je ich 70 percent. Pred rokom 1989 žili obyvatelia dediny spolu a bez problémov, po revolúcii sa ich vzťahy prudko zhoršovali, až kým sa nedostali k dnešnej otázke – kto z koho? Tento problém žiadne peniaze na svete nevyriešia. Kam sa podela vzájomná tolerancia? Čo sa stane s touto obcou o pár rokov? Ladislav Bábel umrel. Nie je to tak dávno, čo sme sa spolu zhovárali. Čiperný starý pán, ktorému pamäť slúžila ako švajčiarske hodinky a vedel o Kameňanoch rozprávať tak, ako asi nikto z celej dediny. Narodil sa tu jeho dedo, jeho otec a aj on v roku 1923. Vravel, že v tom roku v Kameňanoch prišlo na svet štrnásť detí a že zostali už len dvaja... Chodiaca história. „Vždy ma zaujímalo, kde žijem, a kdesi som sa dočítal, že Kameňany sú veľmi staré, prvé zmienky pochádzajú z roku 1111. A tiež, že počas turkotatárskych vpádov tu žilo vyše tritisíc ľudí. Keď som sa narodil, žilo tu len päť rómskych rodín. Poznám ich ja dobre, veď som s nimi vyrastal. Matka mi umrela pri pôrode, otec, keď som mal štrnásť rokov, sám som sa živil námezdníčinou ako oni. Jarmok tu býval, trhy... Bosniaci sem chodievali!“ spomínal na staré časy. „V tridsiatych rokoch sme tu mali tristo dojných kráv. Čo sme si vypestovali, to sme zjedli alebo predali. Koľko ráz som šiel s vozom cez Jelšavu do Kežmarku a viezol osem metrákov jabĺk! Čo sa nepredalo, povymieňali sme za jačmeň, za ovos. Alebo vo Svite, kde bol Baťa, za biele fusakle. Krásne časy,“ povie a zamyslí sa. „Pred druhou svetovou vojnu začalo v dedine pribúdať Rómov. Prichádzali z celého Slovenska. Kedysi sme žili spolu ako jedna veľká rodina a dnes si jedni druhým nevieme prísť na meno. Začali rabovať, raz krčmu, raz potraviny, inokedy dom. Neviem, čo sa stalo.“ Jarmila Fabová má 63 rokov a od narodenia žije v Kameňanoch. „Otec bol tesár, bolo nás päť detí, nikdy sme nemali peňazí navyše. A keď som sa vydala, manžel nemal nič, ja nič, roky sme si šetrili na dom. Mám ten dom rada a neviem si predstaviť, že by som sa mala odsťahovať. Ako by som žila bez svojej záhrady – ráno vyjdem na priedomie, kvety voňajú, moje kvety, čo som si vysadila!“ Pani Fabová sa pozrie von oknom, hľadí kamsi do diaľav a spomína: „Kedysi tu bolo veselo, bývali tu zábavy, tancovačky, hrávalo sa na nich na harmonike, boli kurzy varenia, mali sme aj ochotnícke divadlo. Dnes je všetko preč. Posledné roky už nemáme ani len vianočný stromček, a to sme mávali až dva. Jeden živý v parčíku, druhý pred obecným úradom. Na tom živom ktosi porozbíjal žiarovky, hádzal do nich kamene, kým nebola tma, spred obecného úradu ukradli sviečky. A tak sme už pár rokov aj bez stromčeka.“ Voľakedy spolu vychádzali „Dnes sa o Rómoch hovorí iba v zlom. Ale boli časy, keď sme spolu vedeli vychádzať. Rómky pracovali na gazdovstvách, bývali síce v osade, ale boli to slušní ľudia. Mali sme aj cigánsku kapelu, a to teda boli skvelí muzikanti! Hrávali na svadbách, na zábavách, vtedy tu ešte bolo veselo,“ rozpráva Alžbeta Bobková. Aj ona sa narodila v Kameňanoch a ani ona nechce z tejto dediny odísť. Veselo bolo napriek tomu, že cez vojnu sa hranica s Maďarskom ocitla hneď vo vedľajšej dedine a stával tam „financ“. „Pred rokmi boli Kameňany pekná dedina. Fungovalo družstvo, chovali morky, ovce, kravy, v okolí bolo päť fabrík, výrobné družstvo v Sirku. Všetci pracovali, aj Rómovia. Dnes? Boli sme najbiednejší už vtedy, keď sme patrili do Rožňavského okresu, teraz patríme do Revúckeho a sme asi najhladovejšia dolina na Slovensku.“ Osemdesiatšesť percent obyvateľov sa ocitlo v hmotnej núdzi. A tí zvyšní sú takmer všetci dôchodcovia. Zmenili sa podmienky, zmenili sa aj ľudia. A vzťahy medzi nimi. „Rómovia? Čo vám budem klamať. Do roku 1989 sme spolu vedeli vyjsť, odvtedy je to čoraz horšie. Všetci vravia – Rómovia, to oni zničili, oni ukradli, ale pravda je taká, že aj medzi nimi je dosť slušných ľudí. Suseda mám Róma, už roky žijeme vedľa seba, a dobre. Ale asi päť rodín, obrovských rodín z osady, to je úplná katastrofa. Človek aby sa bál vyjsť večer na ulicu. Pred mesiacom prepadli krčmárku, už dvakrát jej rozbili aj výklad na krčme. Dvaja chalupári z Košíc to už vzdali, tých vykrádajú pravidelne. Ja sa bojím odcestovať za dcérou do Bratislavy, ktovie, čo by som tu po návrate našla. Najhorší sú výrastkovia, takí pätnásť- či šestnásťroční, čo sa postavia do cesty a neuhnú sa. Aj autá ich musia obísť, ani im sa nevyhnú z cesty,“ rozpráva Jarmila Fabová. Alžbeta Bobková sa vzdala aj svojho obchodu, malej drogérie. „Vykradli ma, aj sa zistilo, kto to bol, dnes sedí v base, ale peniaze mi už nikto nevráti. Tak som obchod zatvorila. Tu už nič nemá budúcnosť. Darmo sme si s mužom postavili dom, darmo sme si mysleli, že deti budú žiť s nami. Dcéry mi vravia, mama, už na tom dome nič nerobte, my tam žiť nikdy neprídeme. A predať ho nemáme komu. Pár záujemcov o domy či chalupy, čo tu bolo, sa poprechádzalo po dedine a utekali odtiaľto, ako keby horelo.“ Rozdelený cintorín Aj cintorín v dedine je rozdelený. Rómske hroby sú pokope a odzrkadľujú chudobu. Stará márnica zas nespokojnosť so životom. Nemá okná ani dvere, veľa z nej nezostalo. Mariška Orosová sa musí obracať v hrobe. Narodila sa v roku 1896 a v roku 1914 si vo Viedni pustila plyn. „Predstavte si, už vtedy mali vo Viedni plyn,“ povedal svojho času Ladislav Bábel. „A čo máme my? Ani kanalizáciu, ani obecný vodovod!“ Odvtedy prešlo päť rokov. A podľa slov starostky Márie Zuzindlákovej obec má už pripravenú projektovú dokumentáciu i stavebné povolenia. Projekt na podporu obcí s vysokým podielom sociálne znevýhodnených skupín obyvateľstva. Mohli by sa oň oprieť, aj keby nemali Rómov? Z času na čas Kameňany sa v médiách ocitnú vždy z času na čas. Najslávnejšie boli vtedy, keď Rómovia na východnom Slovensku začali rabovať obchody. Útokom vzali aj tunajšie potraviny Ladislava Vranku. Mimochodom, vtedy boli vykradnuté už štvrtý raz, ale v Kameňanoch sa nikto nečudoval... Nikto sa ničomu nečuduje a nikto nič nesadí. Načo? Úrodu si aj tak nepozbiera sám. A vinník sa nikdy nenájde. „A ak sa aj nájde, nič sa nestane,“ tvrdí Jarmila Fabová. „Tu sa pravdy a rovnakej spravodlivosti pre všetkých nedovoláte!“ S tým istým pocitom však žijú aj Rómovia. „Už roky žijeme bez vody a bez elektriny,“ rozprával Milan Dono. „Mám tri dcéry a nemám ich z čoho uživiť. Za socializmu, to boli iné časy. Všetci Cigáni boli zamestnaní, ja som dojil kravy a dostával som štyritisíc korún mesačne. Štyritisíc socialistických! Dnes dostávame oveľa menej ako podporu a do roboty nás nikto nechce. Z tej, kde som robil kedysi, ma vyhodili medzi prvými, potom som robil v Ostrave, aj odtiaľ ma vykopli, odvtedy som nezamestnaný. A bieli? Tí by nás najradšej utopili v lyžičke vody.“ „Tretina Rómov sú poriadni ľudia, s druhou tretinou by sa možno aj dalo vydržať, ale s tou treťou – nijako,“ hovorí Margita Ganajová z evanjelickej cirkvi v kamenianskom kostole. „A kedysi, keď som bola dievča, nikto nerobil rozdiel Róm – Neróm. Nebola by som na tancovačke, keby ma nevykrútili! Takto sa to skončilo...“ Jediná téma „Od Rómov drienky nekupujte, aj keď ich predávajú lacno. Zbierajú ich ešte zelené, a potom je drienkovica nanič! Musia dozrieť!“ A ste pri zákopovej vojne aj vtedy, keď chcete spomenúť asi to najlepšie, čo v Kameňanoch majú. Pálenicu a ich chýrnu drienkovicu, ktorou sa preslávil aj niekdajší prezident Rudolf Schuster. Miestni tvrdia, že vraj nebola práve najlepšia. Pančovaná s kalvadosom, vravia. Ale prezidentom „vé štvorky“ či švédskemu kráľovi Gustavovi vraj chutila aj taká. V Kameňanoch sa končí každá téma pri Rómoch. To je posledná téma, ktorá Kameňancov zaujíma. Kto z koho. Asi budeme musieť pre Rómov urobiť viac, než len dávať im sociálne dávky a zatvárať oči nad skutočnými problémami. Veď v tejto dedine ešte pred pár rokmi dokázali žiť ľudia spolu. Dnes sú rozdelení na dva tábory.
Písať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia. Powered by AkoComment Tweaked Special Edition v.1.4.6 |
||||
Pridať komentár