Navigácia
| Titulka |
| Naj zo Žurnálu |
| Komentár |
| Fotogalérie |
| Archív Žurnál 2009 |
| Archív Žurnál 2008 |
| Archív Žurnál 2007 |
| Servis |
| Archív tém |
| Žurnál v literatúre |
Vyhľadávanie
| Kult Vianoc |
| Autor: Pavol Magyar, foto: Profimedia | ||||
| Streda, 03. marec 2010 | ||||
 Začalo sa to ako úspešné pokresťančenie rímskych festivalov a iných pohanských rituálov na oslavu zimného slnovratu. Ako sa to skončí? Ťažko predvídať. Vianoce možno ostanú jednou z posledných istôt v ére veľkého rúcania tradícií. No zatiaľ majú jasný nábeh stať sa ukážkovým príkladom jednej načisto zrútenej tradície. Možno už nie sme príliš ďaleko od štádia, v porovnaní s ktorým budú aj opulentné rímske hostiny vyzerať len ako striedme diétne posedenia. Sneh je len na alpských ľadovcoch a ani korčuľovanie na rybníkoch by zatiaľ nedopadlo príliš oslňujúco. Dni sú rekordne krátke, noci extrémne dlhé, počasie prevažne depresívne. No namiesto očakávanej letargie by teraz kresťanský svet ocenil, keby mal deň aspoň 48 hodín. Sekretariáty organizujú firemné večierky, manažéri naháňajú termíny, gazdiné odušu vypekajú a už beztak neznesiteľne dlhé reklamné prestávky v televízii sa menia na samostatné seriály. Zároveň sme však k sebe podvedome aspoň o dva odtiene milší, práve teraz sme náchylní kúpiť si Nota Bene, workoholici majú šancu zoznámiť sa so svojimi dlhoročnými partnermi a potomkami a všetci ostatní sa tešia, že napriek všetkým klišé a ťažkej komercii budú môcť na niekoľko dní úplne vypnúť. (Všetci okrem vodičov a rušňovodičov, predavačov, hotelierov a recepčných, lekárov a sestier, rozhlasových a televíznych redaktorov, hasičov, policajtov a sbs-károv, službukonajúcich plynárov, vodárov a elektrikárov a dozoru vo všetkých ostatných podnikoch s 24-hodinovou prevádzkou.) Je pre nás vianočné obdobie nevyhnutným adrenalínovým dopingom a následnou očistnou kúrou? Alebo by sa k začiatku kalendárnej zimy predsa len viac hodila tá letargia? Záleží na tom, ktorý vianočný vnem zanechá v našom zmyslovom aparáte silnejšiu stopu – či ihličím a medovníkmi prevoňaný domov, alebo frustrujúce predieranie sa nákupným centrom. To prvé dokáže roztopiť aj najcynickejšieho antitradicionalistu. To druhé považuje väčšina ľudí v prieskumoch za najodpornejší sprievodný jav moderných Vianoc. Kedysi také neboli? Nástup konzumného vianočného materializmu sa v našich končinách tradične spája s príchodom trhového hospodárstva, ktorému sa podarilo rázne skoncovať s ponižujúcimi radmi na mandarínky, hrozienka, lieskovce a strúhaný kokos, ak ostaneme len v kuchyni. Ľudia majú preto sklony prehliadať, že Vianoce sa začali prízemne zvrhávať už minimálne v poslednej dekáde bývalého režimu. A je to práve neukojený konzum, ktorý rozhodol o príkrom odmietnutí nanútených socialistických vianočných postavičiek a o rekordne rýchlej adaptácii na vyblýskaný mikrosvet nákupných centier. Dedovi Mrázovi a Snehulienke určite príliš nepomohlo, že boli cudzím importom z východu a že aktívne spoluúčinkovali pri premenúvaní Vianoc na „sviatky pokoja a mieru“. Ľudia im však symbolicky spočítali najmä to, že stelesňovali impotentný ekonomický systém, ktorý už nevládal uspokojovať čoraz náročnejšie materiálne požiadavky svojich nedobrovoľných užívateľov. Alebo sa nájazdy kúpychtivých zákazníkov počas Zlatej nedele v roku 1988 svojou podstatou nejako zásadne líšia od koristníckych útokov z roku 2008? Azda len tým, že vtedy boli potrebné známosti, zatiaľ čo dnes „stačí“ mať peniaze. Trhové hospodárstvo nesie pre zmenu hlavný podiel viny na tom, že sa náš malý sympatický Ježiško trápi aj po vyhostení deda Mráza. Santa ho marketingovo doslova zvalcoval, či skôr „presaňoval“. Každú zimu šibalsky žmurkne z kokakolového kamióna, každú zimu splodí Hollywood vianočný film, v ktorom si tento vypasený pánko v červenom kabáte, bielej čapici zahrá neprehliadnuteľnú epizódnu rolu. Akú šancu má proti nemu krehké bábätko vyrastajúce v skromných rodinných pomeroch? USA vo svojich moderných dejinách nikdy nepremeškali príležitosť exportovať zvyšku sveta časť svojej kultúrnej identity, tak ako to robili všetky svetové superveľmoci pred nimi. Rýchlosť, s akou naše centrá vymenili Tichú noc a zľudovené vianočné gottovky za Wham a Mariah Carey, však svedčí o tom, že na niektoré národy ani netreba vyvíjať príliš veľký nátlak. Kultúrna dominantnosť „Kresťania počas vianočného obdobia osvetľujú svoje domy, stavajú vianočné stromčeky a vymieňajú si darčeky. Televízia je plná rolničiek a vo výkladoch obchodov sa trblietajú zlaté a strieborné škatule. Pre našich najmenších je to príliš lákavé – aj oni by chceli zažínať svetlá a zdobiť stromčeky. Niektorí naši moslimskí bratia si dokonca stavajú a zdobia vianočné stromčeky a argumentujú tým, že Ježiš je koniec koncov aj moslimským prorokom. My to síce nerobíme, ale počas Íd ul-Fitr, Íd al-Adhá a, samozrejme, aj počas celého ramadánu si svoje príbytky vysvietime svetlami, aby sa ani naše deti necítili ukrátené. Aj darčekov dostávajú oveľa viac než kedysi,“ vyznali sa americkí moslimovia na serveri islamonline.net. Aj mnohí liberálnejší židia v európskych a severoamerických komunitách si na Vianoce stavajú stromčeky. Tí konzervatívnejší oslavujú len Chanuku, Sviatok svetiel, ktorý sa často s Vianocami prekrýva (v tomto roku pripadá na 11. – 19. decembra). Pôvodne bolo na Chanuku tradíciou dávať deťom mince alebo rôzne drobnôstky, no aj v mnohých židovských rodinách zaviedli veľké darčeky, aby sa ich deti necítili ukrátené voči kresťanskej majorite. Vianoce teda nespochybniteľne ovplyvňujú aj tých, ktorí ich nechcú, ba priam nesmú oslavovať. Príznačné je, že aj iné kultúry preberajú najmä tú pozlátkovo-konzumnú časť sviatku. Jej hlavným šíriteľom však ostáva stále Západ. Kedy je vhodný čas? Prevažná väčšina kresťanov má, napríklad, veľké výhrady voči tomu, aby sa vianočná sezóna v nákupných centrách a reklamných brejkoch rádií a televízií začínala navodzovať už v druhej polovici októbra. Zimy už síce nie sú také, aké bývali pred 20 – 30 rokmi, no to ešte neznamená, že by sa mal hlavný zimný sviatok ľuďom pripomínať hneď po skončení babieho leta. Každý rok sa na to posťažuje niekoľko desiatok blogerov a niekoľko stoviek diskusných prispievateľov, no zatiaľ bez adekvátnej odozvy. Vlastne nie, tohto roku jeden pomyselný pohár trpezlivosti pretiekol. Ozvala sa dvojica poslancov za KDH, ktorí chcú novelou zákona o vysielaní a retransmisii dosiahnuť, aby sa vianočné reklamy nemohli v médiách objavovať skôr než pred začiatkom adventu, teda nie skôr než 20. novembra. Facebookový antifanklub reklamného popevku „Ahoj Kikuš...“ si oboch politikov možno zvolí za čestných predsedov, no očakávanie, že by v súčasnom parlamente prešla nejaká zákonná novela navrhnutá opozíciou, nesie rovnaké znaky realizmu ako viera, že darčeky nosí Ježiško. Krajšia tvár Vianoc Zatiaľ bola reč najmä o konzume, zhone, gýči a neustálom posúvaní dátumovej hranice. Bolo by však nespravodlivé vnímať Vianoce len cez ich najškaredšie sprievodné javy. Tí šikovnejší si sviatky dokážu zorganizovať tak, aby sa vyhli hlavnej vlne nákupného zhonu. Tí striedmejší sa bez väčšiny vianočného ligotu a hýrenia pokojne zaobídu. A pre všetkých ostatných je tu hrejivé vedomie, že ich popri krížovej ceste cez pokladnice hypermarketov a parkoviská nákupných centier čaká oveľa krajšia a vľúdnejšia tvár Vianoc: spoločné zdobenie stromčeka, balenie darčekov, vôňa škorice, vanilky a zázvoru, radostné stretnutia a rozžiarené očká. Nostalgia a túžba po zachovaní aspoň nejakých tradícií, vďaka čomu si po osemdesiaty štvrtýkrát dobrovoľne pozrieme Tři oříšky, Perinbabu, Mrázika a S tebou mě baví svět. A pocit, že aspoň v tomto čase by si mali nájsť pár hodín na stretnutie pri cigánskej a punči na vianočných trhoch či na návštevu známych počas vzácnych chvíľ voľna medzi Štedrým dňom a Novým rokom. Máte pocit, že sme na niekoho zabudli? Na biblickú rodinu, bez ktorej by Vianoce neboli Vianocami a ostali by len pohanskými oslavami slnovratu? Je nepochybne zaujímavé, že o potrebe sláviť Kristove narodeniny nie je nijaká zmienka v Biblii a nerobila to ani prvá cirkev. Sväté písmo vyzýva akurát pripomínať si Ježišovu smrť a sláviť jeho zmŕtvychvstanie. Veľká noc však v obľúbenosti za Vianocami jasne zaostáva. Aj to môže byť dôkaz, že historický pôvod Vianoc sa nám čoraz viac rozplýva a do popredia sa tlačí tá najlacnejšia forma ich prežívania. Na rozdiel od socializmu však teraz máme možnosť slobodne si vybrať, ktorej verzii sviatku dovolíme vstúpiť do našej obývačky. Ekonomická a sentimentálna hodnota darčekov Z čisto ekonomického hľadiska predstavujú Vianoce stratu. Obchodom síce prinášajú sedem- či osemciferné sumy, ale možno až tretina z týchto peňazí je čistá strata. Obdarovaný totiž zvyčajne nedostane to, čo si naozaj želal. Podľa neoklasických ekonomických poučiek je zákazník spokojný, keď si vyberie ten najlepší tovar v rámci cenového rozsahu, ktorý si môže dovoliť. Ak si teda niekto môže dovoliť steak, no musí sa uspokojiť s hot-dogom, pretože reštaurácii sa minula hovädzina, z ekonomického hľadiska utrpel stratu. Vianoce celú túto nepríjemnosť znásobujú tým, že hot-dog dostávate za cenu steaku, tvrdí profesor Waldfogel. Čistá strata Vianočné darčeky sú teda stratou, s výnimkou prípadov, keď si obdarovaný kúpi všetky darčeky sám a pod stromčekom predstiera prekvapenie. Profesor urobil aj pokus so svojimi študentmi – hodnotu skutočných darčekov porovnal s hodnotou darčekov, ktoré by si obdarovaní kúpili sami, keby mali tú možnosť. Z výskumu vyplynulo, že študenti dostali darčeky v priemernej hodnote 438 USD, no keby si ich nakupovali sami, platili by priemerne len 313 USD. Pri darčekoch od rovesníkov je tento cenový rozdiel nižší, naopak, pri darčekoch od širšieho príbuzenstva vyšší. Alebo ešte ináč – 16-ročný Jožko dostane od tety kozmetický balíček za 20 eur. Ak by však namiesto darčeka dostal 20-eurovú bankovku, určite by si oveľa radšej kúpil nejaké tričko alebo lístok na koncert. V záujme zachovania ekonomickej efektivity by sa mal teda Jožko pri prijímaní balíčka poriadne kyslo zatváriť a svoju tetu do krvi uraziť – tak získa celkom bezpečnú istotu, že mu teta už nikdy v živote nič nekúpi. Radšej peniaze Riešením by teda podľa profesora bolo radšej tie peniaze darovať, aby si príjemca sám kúpil, čo potrebuje. Pretože straty za neželané vianočné darčeky sa tiež šplhajú do sedem- či osemciferných súm. Napokon, stačí sa 25. decembra nalogovať na eBay. Pochopiteľne, táto výrazne praktická teória vyvolala značný rozruch. Profesor Waldfogel, tvrdia kritici, úplne ignoruje sentimentálnu hodnotu darčeka, nech už je akokoľvek nepotrebný. Náš 16-ročný Jožko by si možno sám kozmetický balíček nekúpil, ale poteší ho, že si naňho teta spomenula. Sentimentálna hodnota Profesori z rovnako prestížnej Harvardovej univerzity urobili podobný test s väčšou vzorkou študentov a dospeli k záveru, ktorý teóriu profesora Waldfogela spochybnil. Zistili totiž, že nadpolovičná väčšina študentov si sentimentálnu hodnotu darčeka váži viac než cenu, ktorú zaň treba zaplatiť v obchode. Neželané darčeky mali dokonca vyššiu sentimentálnu hodnotu než tie, ktoré sa do vkusu a očakávaní obdarovaných trafili. Objavená Amerika Táto americká teória zrejme „objavila Ameriku“. Potvrdila, že nás síce tešia darované veci, ktoré sme si vopred želali, ale prekvapia nás tie, ktoré sme nečakali. A najviac pomyselných bodov získavajú darčeky, ktoré sa nám páčia napriek tomu, že sme ich nečakali. Ešte keby niekto pridal návod, kde a ako sa takéto darčeky zháňajú... Ekonomické hľadisko Z ekonomického hľadiska nie je odovzdávanie vianočných darčekov práve najefektívnejším spôsobom presúvania zdrojov, ale predstavte si situáciu, že by vám návšteva namiesto obligátnej fľaše vína priniesla päť eur, aby ste si kúpili to, ktoré vám chutí najviac. Veď keby sa ekonomické vianočné zmýšľanie aplikovalo úplne dôsledne, načo vôbec nahrádzať darčeky peniazmi? Načo toto zbytočné presúvanie finančných prostriedkov, ak si ich môže každý nechať na účte a sám si kúpiť, čo potrebuje? A prečo by mal chodiť na nákup práve v čase, keď sú obchody plné na prasknutie, tie najlepšie veci vykúpené a ceny najvyššie? Úplne zrušiť Z ekonomického hľadiska by bolo teda lepšie Vianoce úplne zrušiť, až do chvíle, kým si presne nezistíme darčekové očakávania našich najbližších. Má to len jedinú chybičku krásy – anketárov s otázkou „čo by ste si najviac priali pod tohtoročný vianočný stromček?“ by väčšina respondentov nemilosrdne poslala na nejaké mimoriadne škaredé miesto. A celkom úprimne – boli by Vianoce Vianocami aj bez darčekov?
Písať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia. Powered by AkoComment Tweaked Special Edition v.1.4.6 |
||||
Pridať komentár