Navigácia
| Titulka |
| Naj zo Žurnálu |
| Komentár |
| Fotogalérie |
| Archív Žurnál 2009 |
| Archív Žurnál 2008 |
| Archív Žurnál 2007 |
| Servis |
| Archív tém |
| Žurnál v literatúre |
Vyhľadávanie
| Zastavíme unikajúce mozgy? |
| Streda, 04. júl 2007 | ||||
Utekali za Dzurindu, utekajú za Fica. Vysokoškolákov, ktorí po skončení školy odchádzajú von, je z roka na rok viac. Problém je, že sa nevracajú. Na Slovensku pritom už začínajú chýbať. Ak niekto rátal s tým, že ich čiastočne nahradia vzdelanci zo zahraničia, prerátal sa. Slovensko expertom z Východu zatiaľ nemá čo ponúknuť, je len prestupnou stanicou v ich ceste na Západ. Nedostatkom odborníkov trpia aj iné štáty. Tie však, na rozdiel od nás, niečo aj robia. Írska vláda najprv zistila, ktoré profesie sú kritické, a začala hľadať odborníkov doma i v zahraničí. Vážnosť situácie pochopili aj rozvojové krajiny Ázie. Investovali do vedy a dnes sťahujú najlepších vedcov k sebe. A čo my? Ani nevieme, koľko odborníkov nám chýba. Opatrenia, ktoré chystá naša vláda, neriešia nič. Česi, Maďari aj Poliaci sa týmto problémom začali zaoberať, Slovensko zatiaľ spí. Podľa odhadov v zahraničí pracuje asi 200-tisíc Slovákov. Presné čísla nik neeviduje. Ústredie práce zaznamenáva len tých, ktorí si hľadajú prácu cez sieť Eures, odborníci a špecialisti z nich tvoria štvrtinu. Vonku sú lekári, informatici, vedci, právnici, finančníci. Podľa prieskumu Inštitútu pre výskum práce a rodiny viac ako polovica absolventov vysokých škôl uvažuje, že si prácu nájde v zahraničí. Z nich šesť percent (lekári a farmaceuti) tam chce zostať natrvalo. Odchod je zatiaľ viac jednosmerný. Teórie o tom, že všetko vyrieši trh a že ich nahradia ľudia z východu, jednoducho nefungujú. Skrátka, nehrnú sa k nám. Najkritickejšia situácia je v zdravotníctve. Podľa údajov Slovenskej lekárskej komory od vstupu Slovenska do Únie v máji 2004 odišlo okolo 1400 lekárov. Z cudziny sa k nám pritom prihlásilo len 37 lekárov. Zdravotníci doteraz nezabudli na slová exministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, ktorý asi pred dvoma rokmi odkázal štrajkujúcim zdravotným sestrám, že ak nie sú spokojné s platmi, tak nech odídu. Tvrdil, že nič sa nestane, lebo naše sestry nahradia kolegyne z Ukrajiny. Dnes sa naše sestry nad jeho slovami sarkasticky usmievajú. Napríklad v jednej z najväčších nemocníc v bratislavskom Ružinove v súčasnosti pracuje „až“ jedna zdravotná sestra z Ukrajiny. Odborníkov nedokážu udržať ani súkromné firmy, ktoré platia oveľa viac ako nemocnice. Ich nedostatok je najviac cítiť v IT, strojárskej a elektrotechnickej oblasti. Problém je napríklad s informatikmi. Tí odchádzajú do zahraničia, hoci naše firmy im ponúkajú na slovenské pomery nadštandardný plat vyše 40-tisíc korún. Už len susedné Česko túto hranicu prepláca o 20-tisíc. Podľa webu itkariera.sk je situácia alarmujúca. „Nejde však o taký odlev, aby spôsobil kolaps na domácom trhu práce, i keď má tento fenomén narastajúci trend,“ píše sa na webe. Eneke Hanzelová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny tvrdí, že odlev odborníkov nevyrieši ich náhrada z iných krajín. „Domnievam sa, že trh práce a mzdová úroveň na Slovensku nie je veľmi atraktívna pre odborníkov z východných krajín. A ak áno, tak len dočasne." Sociólog Ľubomír Falťan si tiež myslí, že Slovensko môže byť zaujímavé pre ľudí z Ukrajiny, Bulharska a Rumunska ako prestupová stanica za inou cieľovou krajinou. Špecialistu s určitou kvalifikáciou a praxou možno nahradiť len odborníkom s podobnými parametrami, a to podľa Hanzelovej v praxi nie je reálne. Slováci v cudzine zväčša tvrdia, že sa chcú vrátiť. Časom si však na život vonku tak navyknú, že zrazu sa viac doma cítia tam. Je situácia s odlevom mozgov kritická? Eneke Hanzelová hovorí, že odchod odborníkov do zahraničia sa vždy považuje za negatívny. „Nie je až taký strašný, ak zostanú v zahraničí dočasne. To je dokonca výhoda. Horší je ich trvalý odchod. A to je problém, ktorý treba riešiť.“ Na rozdiel od robotníkov, vysokoškoláci neodchádzajú len za vyššími zárobkami. Slovensko v nich stráca kapitál, ako aj magnet, ktorý by mohol pritiahnuť ďalších investorov. Štát navyše prichádza o peniaze, ktoré vložil do ich vzdelania. Naopak, krajina, ktorá ich prijme, zadarmo získa expertov. „V zahraničí majú naši ľudia lepšie podmienky na prácu, ako je infraštruktúra, menšia kriminalita, vymožiteľnosť práva, vyriešený dôchodkový systém, možnosť vzdelať deti v jazykoch či domáca nezamestnanosť." Na ich pritiahnutie späť, zdá sa, nebudú stačiť len vyššie platy. Čo teda robiť? Treba biť na poplach? Únik mozgov by sa mal stať témou verejnej a politickej diskusie. Zatiaľ je ticho. Podiel na odchode špecialistov nesú všetky doterajšie vlády. Ani jedna z nich si ich udržanie nestanovila ako prioritu a nerobila opatrenia. Hovorkyňa premiéra Silvia Glendová povedala, že pre súčasnú vládu je jedna z najväčších výziev zabezpečiť ich návrat domov. ,,Považujeme za neúnosné, aby desiatky až stovky tisícov kvalifikovaných ľudí odchádzali a pracovali v zahraničí, často v oblastiach a profesiách, ktoré vôbec nezodpovedajú ich odborným predpokladom." Áno, stáva sa, že v obchodnom centre neďaleko Bratislavy vás obslúži predavačka s bezchybnou nemčinou, ktorá je Slovenka s vysokou školou. Predávať v luxusnom butiku 30 hodín týždenne za 1600 eur na mesiac sa jej skrátka vyplatí viac ako tlmočiť na obchodných rokovaniach. Vyrieši to však Ficova vláda? Tá zatiaľ na zabránenie odlevu vedcov navýšila rozpočtovú kapitolu Slovenskej akadémie vied o 100 miliónov korún. Podľa Glendovej tiež podporuje investičné projekty – naposledy Samsung. Ten tu plánuje postaviť najmodernejšiu linku na výrobu LCD monitorov na svete a vybudovať vedecké centrum. V ňom by mala byť v spolupráci s technickými vysokými školami aj vedecká základňa na výskum a vývoj projektov tejto firmy.“ Bude toto na prilákanie stačiť? Zrejme nie. Podľa sociológa Falťana sa totiž nedá u nás hovoriť o krokoch či politikách, ktoré by viedli k ustáleniu situácie v odleve odborníkov. V krajinách V-4 takéto opatrenia už začínajú spúšťať.
Písať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia. Powered by AkoComment Tweaked Special Edition v.1.4.6 |
||||

Utekali za Dzurindu, utekajú za Fica. Vysokoškolákov, ktorí po skončení školy odchádzajú von, je z roka na rok viac. Problém je, že sa nevracajú. Na Slovensku pritom už začínajú chýbať. 
Pridať komentár